Vítejte, Host
Uživatelské jméno Heslo: Pamatovat si mne
  • Strana:
  • 1
  • 2

Téma: NA KOHO JSME (NE)ZAPOMNĚLI..

NA KOHO JSME (NE)ZAPOMNĚLI.. 15. dub 2024 17:28 #16459

  • chmelik1
  • Avatar uživatele chmelik1
  • Offline
12.dubna 2024 by se dožil 80 let bývalý příslušník 22.výsadkové brigády, nejden z nejúspěšnějších reprezantantů prostějovského Armádního sportovního družstva

major v.v. Václav HYNEK.

Rodák ze Dvora Králové nad Labem. Přípravu a základní seskoky jsme absolvovali společně s pozdějším majorem v.v. Františkem LEJSKEM na letišti Hořice v Podkrkonoší pod vedením tedy již Mistra sportu Z.Kaplana.

Rukovali jsme 1.9.1961-Václav do Prostějova my dva s Františkem do Holešova.

Major Václav HYNEK odešel do "Modré roty"25.srpna 202O.
The administrator has disabled public write access.

NA KOHO JSME (NE)ZAPOMNĚLI.. 23. úno 2024 13:22 #16375

  • chmelik1
  • Avatar uživatele chmelik1
  • Offline
JINDŘICH STARÝ († 19.února 2024)

Za plukovníkem v. v. Ing. Jindřichem STARÝM....


Archiv SVVZ.CZ - R/7 .technická spolupráce R/2


RETRO:

1. "bažant" ve výcviku

2. velitel družstva

3. vyřazení ve vojenské Akademii

4- ve velitelských funkcích

5. tak, jak jej znali všichni..
Přílohy:
The administrator has disabled public write access.

NA KOHO JSME (NE)ZAPOMNĚLI.. 04. úno 2024 15:37 #16346

  • chmelik1
  • Avatar uživatele chmelik1
  • Offline
Pan podplukovník v.v. Alexander ČLOVIEČEK , voják z povolání, absolvent Spojovacího učiliště Nové Mesto nad Váhom.
Spojovací náčelník72.mechanizovanéhp výsadkového praporu KOŠICE; poté velitel spojovací roty v brigádní výsadkové škole 22. Banskobystrické výsadkové brigády SNP v Prešově- službu u výsadkových vojsk ukončil kalp náčelník spojení 22.výsadkové brigády pro rádio v Prostějově (1964).

Následně přešel do funkce zástupce náčelníka štábu výcvikového střediska spojovacích specialostů v Popradě.

podplukovník v.v. Alexander ČLOVIEČEK sloužil vlasti se ctí.

R/7
Přílohy:
The administrator has disabled public write access.

JAROSLAV FAGAN - SPOMIENKY V 08. led 2024 16:08 #16317

  • chmelik1
  • Avatar uživatele chmelik1
  • Offline
NAPAJEDLA - GENERÁL ŠNEJDÁREK JOSEF

12.00 Napajedla

minutou ticha za zvuku sirén uctila naše redakce památku vojáků 1. a 2.světové války a pana generála Josefa ŠNEJDÁRKA na hřbitově v Napajedlech ( v polním stejnokroji a baretem).... pan generál také...


R/1
Přílohy:
The administrator has disabled public write access.

JAROSLAV FAGAN - SPOMIENKY V 17. pro 2022 05:15 #15555

  • chmelik1
  • Avatar uživatele chmelik1
  • Offline
JAROSLAV FAGAN - SPOMIENKY VII

Spomienka na Honzu T I S O V S K É H O - pokračovanie.

Jeden z veľmi dobrých zážitkov z vojenského života bola i účasť výsadkového vojska na prehliadke 9. mája 1952, kedy sme pochodovali pred najvyššími predstaviteľmi štátu, pred prezidentom a najvyšším veliteľom ozbrojených síl s. Klementom Gottwaldom v Prahe na Leteňskej pláni.

Nacvičovali sme poradový krok v útvare a mali sme bežné výsadkové oblečenie, červené barety, kanady a všetci sme mali výsadkové samopaly. Keď sme prechádzali popri tribúne s najvyššími predstaviteľmi, tak sme krok dokázali v kanadách tak hlasite prejaviť, že nás bolo lepšie počuť, ako pešiakov v bagancoch zo cvočkami.

Honza Tisovský i s ostatnými dôstojníkmi i tu zinkasovali pochvaly za bezchybný výkon.

Vo voľnom čase počas príprav som tu v Prahe navštívil i moju priateľku a priateľku Milana Recha , Irenku Drlíčkovú, pozdnejšiu Milanovu manželku, ktorá tam slúžila v armáde ako spojovateľka v poddôstojníckej škole v regiónu Veľkej Chuchli. Irka Rechová potom celý život pracovala v armáde. Toto naše priateľstvo trvá až doteraz.

Fotogalerie Jardy Fagana:

Irena Drlíčková - Rechová

Milan Rech


R/7

Pozn.redakce:

Spomienky Jaroslava Fagana budou postupně přesunovány do rubriky UDÁLOSTI/ NA KOHO JSME (NE)ZAPOMNĚLI.
Přílohy:
The administrator has disabled public write access.

JAROSLAV FAGAN - SPOMIENKY V 05. pro 2022 17:01 #15526

  • chmelik1
  • Avatar uživatele chmelik1
  • Offline
JAROSLAV FAGAN - SPOMIENKY VI.

Náš veliteľ prieskumákov poručík Janko Tisovský nás všetkých v čate pripravoval i na strelecké preteky zo všetkých zbraní, ktoré mali jednotlivý radoví vojaci pridelené. Trénovali sme i streľby z rôznych trofejných zbraní medzi ktorými nechýbala ani takzvaná „medveďovica“, ktorá sa chovala ako boxer. Kto poriadne nezalícil, dostal ranu ako KO.

Honza Tisovský všetkým zastreľoval zbrane osobne . Keď išiel zastrieľať môj kulomet na tri sto metrov netrafil ani jednu figurínu. Naproti tomu ja som položil všetky. Honza mi ho chcel zastreľovať, ale ja som ho požiadal, aby mi s hľadím a muškou nehýbal, že ja mu zaručím trafiť všetky ciele.

Poslúchol mňa a dobre urobil. Keď prišla hodina „H“ mi sme odcestovali na celonárodné strelecké preteky do Bruntálu .

A výsledok : Poručík Ján Tisovský bol povýšený na nadporučíka. Prečo ? No preto, že on sám bol najlepším strelcom z nemeckej parabole, ja som obsadil prvé miesto zo streľby z môjho LK –26, môj nabíjač Julko obsadil prvé miesto zo samopalu . Naše družstvo bolo najlepšie v kolektívnej streľbe a „korunu“ všetkého bolo hodnotenie i najlepšia kolektívna streľba v organizovanej čate na „s t e č “.

Neprezradil som tajomstvo mojej úspešnej streľby. Až teraz tak činím. Ja som prenášal zámernú 4 m. pod cieľom a 8 m. vľavo od figurín na vzdialenosť 300 metrov.

R7 + R2

Foto velitele Jána Tisovského - přefoceno z "vojenské knížky" - zdroj: (tradice.43.vysadkovypluk.cz)

Pozn.redakce:

Spomienky Jaroslava Fagana budou postupně přesunovány do rubriky UDÁLOSTI/ NA KOHO JSME (NE)ZAPOMNĚLI.
Přílohy:
The administrator has disabled public write access.

JAROSLAV FAGAN - SPOMIENKY V 27. lis 2022 12:13 #15512

  • chmelik1
  • Avatar uživatele chmelik1
  • Offline
SPOMIENKY V.

Tento pracovný deň prebehol normálne a mi sme znovu strávili noc s dekou. Na ďalší deň sa našej prieskumáckej čaty ujal poručík Tisovský a mali sme zrovna taktickú prípravu. Zašli sme niekoľko kilometrov za kasárňami na cvičište a dostali sme povel v rojnici sa zakopať pre strelca v leže, potom v kleče a napokon v stoje. My sme s Julkom mali najťažšiu úlohu, lebo naše okopy boli do tvaru „L“ a preto boli najnáročnejšie. Boli sme však vo všetkých troch prípadoch najrýchlejší a tiež sme mali výborne vyhodnotené i zamaskovanie predprsia .

Po návrate do kasáreň sme mali hodinu voľna na očistenie zbraní a pracovného úboru a nastúpili sme na hodinu telocviku, kde sme mali šplhy na lane a zhyby na hrazde. I tu sme si povedali obaja, že musíme vyniknúť . A skutočne sme mali najlepšie výsledky . Večer po čepobití sme mali rozkaz , kde na návrh veliteľa čaty poručíka Tisovského , nám veliteľ práporu udelil pochvalu pred nastúpenou jednotkou a v článku 2. nám bol odpustený zbytok trestu. Vtedy sme sa zjednotili v názore, že sú v ľudovej armáde i zbytočné šikanovania v našom prípade od št.kpt. Mansfelda, ale že je i od druhých veliteľov zdravý názor na posúdenie osobnosti vojaka, podľa vykonanej práce a spravodlivého a neunáhleného rozhodovania .

Pres to však už toto neuvážené potrestanie od veliteľa práporu malo za následok, že sme neboli vybraný do aspirantskej školy, ktorú sme mali doporučovanú už z civilu medzi veľmi dobrými posudkami. Do školy za nás išli takí náhradníci, ktorí sa po roku vrátili v hodnosti vojakov, zato mi s Julkom sme už v tú dobu boli povýšený na „fraitrov“ / slobodníkov/.

No, ale o tom zase na budúce v pokračovaní môjho rozprávania o jednom z najlepších veliteľov Výsadkového vojska.

Poznámka redakce:
Fotografie velitele čety Jána Tisovského (převzata z publikace "Ve vzduchu, na zemi i vodě" z army.cz)
R/2
Přílohy:
The administrator has disabled public write access.

JAROSLAV FAGAN - SPOMIENKY IV 21. lis 2022 16:54 #15500

  • chmelik1
  • Avatar uživatele chmelik1
  • Offline
SPOMINEKY IV.

To sa aj stalo. Vo voľnej odpoludňajšej chvíľke sme išli a uvoľnili sme všetky vruty a zistili sme, že je veľmi silné a do výložiek sa nehodí, preto sme okno dali naspäť . Pri zašroubovaní posledného vrutu, šiel okolo iný bažant, ktorý nás videl a bez meškania utekal hlásiť DV-ťákovi. Ten nám šiel v zápätí v ústrety a pýtal sa nás, čo sme robili.

My sme po pravde povedali, že sme okno odšroubovali a zase zašroubovali, takže sme vlastne nič nepoškodili. Ten nás však dal do hlásenia a ihneď sme boli predvolaní k veliteľovi práporu. Ten nás síce vypočul, ale nepochopil, napriek tomu, že sme ešte nemali prísahu udelil nám po „5 ostrých“ ako na výstrahu. DV-ťák mu povedal, že je to protizákonné, že nám nemôže dať basu, keď vlastne ešte nie sme vojakmi, lebo nemáme prísahu. On to neuznal a trval na svojom.

DV-ťák, ktorého meno už dnes neviem uviesť, podal okamžite sťažnosť politickému zástupcovi práporu kpt. Čermákovi, ktorý bol pôvodom Slovák a ten sa nechal predviesť k veliteľovi Mansfeldovi a podal protest. Ani on nepochodil. Veliteľ aspoň zmenil „5 ostrých“ na „5 po službe“ /s dekou/. A tak sme si večer zobrali deky pod pazuchy a hopkali sme do basy medzi starých mazákov.

Základy basistov sme práve preberali od starých mazákov, keď sa otvorili dvere a objavil sa nový DV-ťák. My sme s Julkom vyskočili do pozoru a hlásili sa. Mazáci ležali na pričniach. Službukonajúci DV-ťák hneď rozpoznal, že sme bažanti. Bol o všetkom informovaný. Ráno sme sa zúčastnili nástupu ako obvykle a tento nočný DV-ťák sa nám vo veliteľskej rote predstavil ako nový veliteľ prieskumnej čaty – poručík Jan Tisovský, ktorý práve nastúpil po absolvovaní vojenskej akadémie. Predstavil sa nám tiež ako bojovník a účastník 2. paradesantnej brigády, ktorá k nám v závere 2. svetovej vojny prišla z Buzuluku zo ZSSR cez Duklu do Československa.
Přílohy:
The administrator has disabled public write access.

JAROSLAV FAGAN - SPOMIENKY III 14. lis 2022 16:42 #15474

  • chmelik1
  • Avatar uživatele chmelik1
  • Offline
SPOMIENKY III.

1. októbra 1951 nadišiel náš dlho očakávaný termín nástupu a my sme s Julkom pricestovali v dopoludňajších hodinách do Zákup pri Českej Lípe, kde sme mali povolávací rozkaz. Za krátky čas sa zatvorila za nami brána kasární a my sme sa ocitli zoči voči vojenskému prostrediu.

Tu sme sa zišli s niektorými našimi bývalými inštruktormi z Partizánskeho, ktorí tu slúžili riadnu vojenskú prezenčnú službu. Ešte v prvom týždni pobytu začala naša „kalvária“. Boli sme zaradení k veliteľskej rote do prieskumnej čaty. Ja v prvom družstve ako guľometník s LK - 26 a môj kamoš Julko mi bol pridelený ako nabíjač.

Dostali sme výsadkový anglický mundúr vzor 29, kanady a červený baret. Okrem poradového cvičenia sme cvičili i základy Jiu-Jitsu. Na tretí deň sme nafasovali i vychádzkovú uniformu typu pešiak. Na všetkých uniformách sme mali červené výložky, ale tak vlnité a nerovné, že si každý bažant po vzoru starých mazákov začal výložky vystužovať plechovou výplňou, kde plech strihali z plechových figurín, ktoré vlastne ničili.

My sme sa s Julkom báli strihať tento plech a tak sme zostali medzi málom tých, ktorí mali výložky pokrivené. Večer v rozkaze veliteľa 71. výsadkového práporu škpt. Mansfelda bolo zverejnené, že kto bude ničiť figuríny, bude potrestaný. Ja, ako iniciátor nového nápadu, hovorím Julkovi: „Vieš čo, Julko, aby nás nepotrestali za plech, vezmeme si šroubovák a ako máme na cvičišti za budovou maketu – trup z lietadla Dakota, vyšroubujeme si jedno okienko z plexiskla“.

R/7 + R/2

"SPOMIENKY" Jaroslava Fagana budou postupně přesouvány do rubriky UDÁLOSTI/ podrubrika NA KOHO JSME "(NE)ZAPOMNĚLI".
The administrator has disabled public write access.

JAROSLAV FAGAN - SPOMIENKY I. 10. lis 2022 16:29 #15465

  • chmelik1
  • Avatar uživatele chmelik1
  • Offline
JAROSLAV FAGAN – SPOMIENKY II.

Baťovany sa premenovali na Partizánske a nám boli pridelené padáky VJ-1, na ktorých sme uskutočnili ďalšie zoskoky. Krátko na to nám boli pridelené nové padáky sovietskej výroby PD-47 s ktorými sme absolvovali ostatné zoskoky už i zo záložnými padákmi.

Po troch rokoch sme boli v škole vyradení ako absolventi, v paravýcviku sme absolvovali 25 zoskokov a stali sa z nás i budúci inštruktori paravýcviku. Mnohí zostali ako inštruktori v Partizánskom a iní odchádzali do iných blízkych miest a obcí, kde sa parašutizmus rozširoval takmer na masovú základňu.

Tak sme sa rozpŕchli po svete. Milan Rech odišiel za inštruktora do Handlovej a ja s Julkom Duckým sme sa prihlásili ako dobrovoľníci k výsadkovému vojsku s tým, že po absolvovaní bojových príprav budeme nasadení na Kóreu na 38. rovnobežku, kde v tej dobe prebiehal boj za vybudovanie a zachovanie spoločenského zriadenia -socializmu. Ako dobrovoľníci sme boli na odvodoch v krajskom meste Nitre a všetka dokumentácia bola s nami spisovaná v červenej farbe, čo znamenalo dobrovoľník.

Mne ešte nebolo 18 rokov a preto mi otec musel podpísať súhlas na prihlášku, čo aj bez váhanie vykonal a bol hrdý na to, že má syna parašutistu. Ja som mu bol za to veľmi vďačný, pretože sa splnili moje túžby byť letcom, alebo aspoň v príbuzenskom vzťahu k letectvu.
Přílohy:
The administrator has disabled public write access.
  • Strana:
  • 1
  • 2
Vygenerováno za 0.178 sekund