Vítejte, Host
Uživatelské jméno Heslo: Pamatovat si mne
  • Strana:
  • 1
  • 2

Téma: AFGANISTÁN "VČERA"...

AFGANISTÁN "VČERA"... 01. kvě 2022 05:21 #14961

  • chmelik1
  • Avatar uživatele chmelik1
  • Online
AFGANSKÝ ZÁPISNÍ - časť 15. -KRekonštrukcia provincie začína stretnutím pri čaji

Autor: mjr. Milan Vanga - zástupca veliteľa a hovorca slovenského kontingentu ISAF
Foto: autor
Dátum: 05.08.2011

Americký príslušník PRT hľadá riešenie, ako pomôcť
Na staršom z Afgancov je vidieť, že sústredene premýšľa. Podchvíľou si vyzúva sandál a prekladá si nohu cez nohu. Špinavé chodidlo si vykladá na stôl a usrkne si z čaju, ktorý nám naservíroval asistent PRT. O chvíľu si už Afganec z termosky čapuje čaj aj sám. Zrejme zavetril úspešný priebeh rokovania. Jeho otázka už znie iba: „Koľko dostaneme peňazí?“

Pri ostatnej návšteve mnohonárodnej základne v Tarin Kowt sme s našimi príslušníkmi amerického provinčného rekonštrukčného tímu (PRT) Uruzgan rozoberali možnosti, akým spôsobom by som ich mohol sledovať pri práci. Rád by som priblížil čitateľovi náročnú prácu provinčného rekonštrukčného tímu, a bez toho, aby som bol priamo s nimi v teréne, to jednoducho nejde. V žiadnom prípade som však nechcel zasahovať do ich zámerov a plánov, navyše, keď v takmer stočlennom tíme máme zastúpenie iba dvomi príslušníkmi. Práca s lokálnymi obyvateľmi v ich domácom prostredí je veľmi nebezpečná aj napriek tomu, že PRT sa snaží obyvateľom pomáhať pri projektoch, ktoré im zlepšujú životné podmienky. Vždy je tam totiž prítomná hrozba napadnutia povstalcami, ktorí prítomnosť vojenského tímu považujú za oslabovanie ich vplyvu v oblasti. Útok samovražedných útočníkov s vozidlami i bez nich sú dennou realitou vo väčšine afganských provincií a Uruzgan nie je žiadnou výnimkou. Diskusiu o mojej účasti na prehliadke projektov PRT v tejto provincii sme nakoniec uzavreli s tým, že mi dajú dopredu vedieť, keď „sa pôjde vonku“, alebo, ak bude zaujímavé rokovanie s lokálnymi obyvateľmi o nových projektoch.

Počas júlovej návštevy základne v Tarin Kowte som chcel postupne navštíviť našich chalanov v strážnej jednotke (SJ TK), provinčnom rekonštrukčnom tíme (PRT) a operačnom výcvikovom a styčnom tíme (OMLT). Po prílete som si stihol vymeniť suché tričko za to mokré spod nepriestrelnej vesty, zatelefonovať do PRT a OMLT, aby som zistil ich program na nasledujúce tri dni a prehodiť pár slov s veliteľom strážnej jednotky. Náš kapitán z PRT mi už v telefóne ponúkol možnosť zúčastniť sa rokovania s dvojicou Afgancov, ktorí prišli za zástupcami PRT so žiadosťou o pomoc. Samozrejme, že som ponuku rád prijal.

Stretnutiu v PRT House vždy predchádza séria telefonátov kvôli dohodnutiu presného času a miesta stretnutia. V praxi to znamená, že lokálna autorita obce alebo mesta zatelefonuje na kontaktné číslo PRT, kde hovor prevezme tlmočník. Ten vedie rozhovor so žiadateľom o pomoc a z telefonátu urobí podrobný zápis a preklad do anglického jazyka, ktorý potom analyzujú príslušníci PRT. Porovnanie situácie obce, odkiaľ žiadateľ telefonoval, s databázou informácií vytváranou postupne niekoľko rokov je základom na to, aby kompetentný veliteľ PRT rozhodol, či a ako sa bude dať žiadosti vyhovieť. Ak takáto možnosť je, určí sa termín a miesto stretnutia, aby so žiadateľom dohodli detaily. Miesto môže byť na pôde základne, ale aj priamo v obci. Tentoraz je miestom stretnutia PRT House priamo v Campe Holland uprostred Mnohonárodnej základne Tarin Kowt.

Pred 14-tou hodinou teda vchádzam do PRT-House, kde v sprievode nášho kapitána a jeho amerického kolegu prišli dvaja muži v dlhých košeliach s turbanmi na hlavách. Kapitán nás usadí v miestnosti s pohodlnými sedacími súpravami a na stole už o chvíľu rozvoniava čaj. Navzájom sa všetci predstavíme a starší z dvojice mužov zbadajúc môj fotoaparát cez tlmočníka vysvetľuje, že nesúhlasí so zverejnením svojej fotografie z obavy o svoj život. Aj bez tlmočníka som podľa jasného gesta potiahnutia prsta popod bradu pochopil jeho obavy. Spolupráca dedinčanov s koaličnými vojskami je Talibanom neodpustiteľná a znamená okamžitý rozsudok smrti. Preto sú dedinčania opatrní, a už to, že títo muži prišli osobne až na základňu je znakom toho, že pre svoju dedinu sú ochotní riskovať aj život.

Starší z Afgancov si vzal slovo ako prvý a v jazyku Pashtu predniesol svoju žiadosť. Týkala sa stavby novej mešity. Podporným argumentom pre jeho požiadavku bolo usporiadanie dediny. Dedina je podľa neho rozdelená na niekoľko častí a každá z nich má svoju mešitu. Obyvateľovi z jednej časti nie je dovolené vstúpiť do mešity v inej časti mesta. Príslušníci PRT už v tejto dedine boli, majú spracovaný jej podrobný profil, a preto žiadateľa „testujú“ kontrolnými otázkami. Z otázok vysvitlo, že v dedine je síce jedenásť mešít, ale stále je tam skupina obyvateľov, ktorá svoju mešitu nemá. Pomôcť postaviť ju, by malo byť úlohou PRT. Na čalúnenej sedačke sedí mladý americký dôstojník, ktorý je na svojom prvom rokovaní s lokálnymi obyvateľmi. Vedľa neho slovenský kapitán s takmer štvormesačnými skúsenosťami s podobnými rokovaniami. Takýchto stretnutí už náš kapitán absolvoval desiatky, preto ani na chvíľu neváha a pýta sa na jednu z mešít, o ktorej má PRT informáciu, že sa vôbec nevyužíva. Afganci priznávajú, že budova existuje, v súčasnosti sa nepoužíva, ale zhodne tvrdia, že je úplne zdevastovaná. Od nášho kapitána smeruje otázka, koľko peňazí by stála podľa nich rekonštrukcia prázdnej mešity. Odpoveď je najprv vyhýbavá, že to nemajú spočítané, pretože je tam nutné opraviť takmer všetko. Kapitán mi počas rozhovoru posunie list papiera, na ktorom je vyplnená tabuľka. Pošepne mi, že ide o pôvodný projekt stavby novej mešity, ktorý urobilo PRT na základe telefonickej požiadavky muža, ktorý teraz sedí oproti nám. Podľa kapitánových slov, zvyknú ceny príliš preháňať, ale práve na zreálnenie požiadaviek a vyhľadanie kompromisu medzi požiadavkami a zdrojmi.

Na staršom z Afgancov je vidieť, že sústredene premýšľa. Podchvíľou si vyzúva sandál a prekladá si nohu cez nohu. Špinavé chodidlo si vykladá na stôl a usrkne si z čaju, ktorý nám naservíroval asistent PRT. O chvíľu si už Afganec z termosky čapuje čaj aj sám. Zrejme zavetril úspešný priebeh rokovania. Jeho otázka už znie iba: „Koľko dostaneme peňazí?“

Provinčných rekonštrukčných tímov je po Afganistane rozmiestnených niekoľko desiatok. Pre provinciu Uruzgan je iba tento jediný. Hranice priestoru zodpovednosti tímu siahajú asi 60 kilometrov od základne v Tarin Kowte. Je veľmi nebezpečné navštíviť dedinu tak ďaleko vzdialenú od základne. Jednou z hrozieb je uložený nástražný výbušný prostriedok na ceste, kadiaľ vedie trasa vojenského konvoja. Vozidiel v konvoji je vždy viac. Väčšina z nich vezie vojakov, ktorí majú za úlohu chrániť zblízka i z diaľky tých, ktorí idú rokovať s domácimi obyvateľmi. V závislosti od charakteru projektu môže byť zloženie rokovacieho tímu rôzne. Od špecialistu na civilno-vojenské vzťahy, cez stavebného inžiniera až po politického poradcu. Stratégia PRT je totiž dávať obyvateľstvu prostredníctvom lokálnych autorít cenné rady pri budovaní Afganistanu a časťou prostriedkov im aj pomôcť. Stratégia sa takisto rokmi menila a kým dospela k svojej súčasnej podobe, činnosť PRT bola prevažne o finančných dotáciách, projektovaní a priamej realizácii projektov. Afganci boli už iba užívateľmi. Išlo o projekty, ako napríklad vodovod, kanalizácia, studne, elektrické generátory, ale i stavba škôl, úradov a celkovej infraštruktúry. Súčasná afganská vláda však už má svoj rozpočet, ktorý rozdeľuje provinčným vládam. Je na ich rozhodnutí, ako s rozpočtom naložiť, a civilní, či vojenskí experti z NATO iba efektívne usmerňujú tok financií tam, kde je to pre obyvateľstvo najpotrebnejšie.

Rokovanie prechádza do svojej poslednej fázy. V rámci rozhovoru chlapi z PRT postupne zisťujú, že na rekonštrukciu nevyužívanej mešity bude stačiť desatina pôvodnej žiadanej sumy. „Staršina“, alebo lokálna autorita dediny, bez váhania prikývne na výslednú sumu, ktorá je ani nie tritisíc amerických dolárov. Plastovú fľašu s pitnou vodou, ktorú ešte pred chvíľou zatvorenú nervózne hrýzol zubami, odkladá na stôl, obúva si sandál a spokojne hodí pohľad na svojho druha. Ich misia je splnená, prísľub peňazí získali. K uskutočneniu projektu je však ešte dlhá cesta. Treba najať stolárov, murárov, maliarov a ďalších robotníkov z dediny, ktorí si mešitu sami zrekonštruujú. PRT im bude nápomocný pri príprave projektovej dokumentácie a dohľade nad opravou stavby. Dvojica mužov má ešte na starosti vypracovať podrobný rozpočet na materiál, ktorý predložia na najbližšom stretnutí. Kapitán poďakuje za to, že Afganci prišli až na základňu a potvrdí im finančnú a materiálnu pomoc PRT pri rekonštrukcii mešity.

Opúšťame miestnosť aj budovu PRT House. Pred vchodom už čaká pristavené terénne auto, ktoré odváža mužov na bránu základne. My s kapitánom zostávame v tieni pred budovou a rozoberáme obsah rokovania. Je pre príslušníkov tímu skutočne ťažké adekvátne reagovať na prehnané požiadavky od lokálnych obyvateľov, aby neurazili ich zvyklosti. Kultúra a mentalita týchto ľudí je na úplne inej úrovni ako v západných krajinách. Ako sa dohodnúť s obyvateľmi celé desaťročia vojnou skúšanej krajiny a vysvetliť im, že iba spoločnými silami sa dá zvrátiť doterajší vývoj ich spoločnosti, keď sa sami nevedia dohodnúť v malej dedine? Ako rešpektovať ich kultúrne a náboženské zvyklosti, keď sa sami selektujú na skupinky, ktoré sa navzájom nerešpektujú ani v náboženstve, ktoré ich má zjednocovať? Otázok si kladiem viacero. Tou najzákladnejšou však je, koľko energie a času budú ešte potrebovať krajiny koalície na to, aby Afgancom vštepili základy budovania svojej krajiny bez pomoci iných. Afganská národná armáda spolu s políciou síce dosahujú prvé úspechy pri zabezpečovaní bezpečnosti a poriadku v krajine, stále sú však hlavným terčom povstalcov, ktorých jediným cieľom je demonštrovať neschopnosť bezpečnostných zložiek. A bez bezpečnosti nie je možný rozvoj. To si uvedomujú aj príslušníci PRT, ktorí mnohokrát musia operatívne hľadať nové trasy do dedín, pretože tie frekventované sú podmínované a plné výbušných nástrah. Z každej strany môže kedykoľvek prísť útok strelnými zbraňami. Napriek tomu idú v konvojoch medzi ľudí s jediným cieľom – pomôcť. Pomôcť tým, čo si nevedia pomôcť sami je ich hlavným krédom. Neváhajú riskovať život pri svojej práci, pretože jedného dňa si títo profesionáli budú môcť povedať, že k rozvoju Afganistanu prispeli svojím obrovským podielom. A za ten pocit im to stojí!

{eval}

Zdroj: mosr.sk
Přílohy:
The administrator has disabled public write access.

AFGANISTÁN "VČERA"... 17. dub 2022 05:39 #14913

  • chmelik1
  • Avatar uživatele chmelik1
  • Online
AFGANSKÝ ZÁPISNÍK - časť 15. - Nedocenená drina v Tarin Kowte

Autor: mjr. Milan Vanga - zástupca veliteľa a hovorca slovenského kontingentu ISAF
Foto: autor
Dátum: 29.07.2011


Detailná osobná prehliadka musí byť precízna
Atmosféra na strážnom stanovišti je taká pohodová, akoby nebezpečenstvo dopadu rakiet a pozemných útokov ani neexistovalo. Ale tento pocit je iba zdanlivý. Každý z vojakov si dobre uvedomuje, kde slúži, a že prostredie Tarin Kowtu nemožno za bezpečné vôbec považovať. Sú to profesionáli, ktorí sa pred rodinami a známymi nepotrebujú vystatovať, že sú v extrémne nebezpečnej operácii.

Už v poradí druhá moja návšteva mnohonárodnej základne Tarin Kowt počas nasadenia v Afganistane naznačuje, že čas letí a čochvíľa bude za nami prvá tretina času stráveného v operácii ISAF. Je to až neuveriteľné, že sme tu už takmer dva mesiace. Jednou z povinností vyplývajúcich mi z funkcie zástupcu veliteľa kontingentu je kontrola všetkých našich vojakov vo všetkých miestach, kde sú nasadení. Preto sa zavčasu ráno vydávam spolu s dopravným dôstojníkom na check-in do austrálskeho campu, kde už čaká asi tridsať ľudí, ktorí chcú dnes letieť zo základne KAF v Kandaháre na niektorú zo základní s využitím lietadiel austrálskej armády. Kontrola batožiny prebehla rýchlo ale dôsledne a už je naložená na drevenej palete, ktorá poputuje do nákladného priestoru lietadla. Mám teda ešte niečo vyše hodiny času na raňajky a po nich už v nepriestrelnej veste s kevlarovou prilbou, samopalom a pištoľou kráčam k veľkému sivému lietadlu C-130 Hercules. Vychádzame postupne na odklopenú zadnú rampu vyše 70-tonového obra a o malú chvíľu už pripútaní na sieťových sedadlách za revu štyroch turbovrtuľových motorov opúšťame základňu smerom na provinciu Uruzgan.

Sotva hodinový let v útrobách lietadla bez okien v časti pre prepravu osôb bol trochu nudný a každý ho strávil po svojom. Ja som si teda zdriemol, veď v „TK“ budem mať čo robiť, aby som stihol všetko, čo mám v pláne. Cieľ mám jasný – počas troch dní postupne navštíviť (neznášam slovo kontrola) našich chalanov v strážnej jednotke (SJ TK), provinčnom rekonštrukčnom tíme (PRT) a operačnom výcvikovom a styčnom tíme (OMLT). Plány sú však na to, aby sa menili, a tak to bolo aj v mojom prípade. Veliteľ strážnej jednotky ma privítal na letisku a vezie ma terénnym autom do ubytovacieho priestoru slovenských „strážákov.“ Cestou prechádzame cez BACK GATE – zadnú bránu do Campu Holland, ktorý je sídlom aj našej strážnej jednotky. Jednoduchý zamaskovaný prístrešok poskytuje tieň dvom službukonajúcim vojakom. Plochý otvor poskytuje výhľad na celú príjazdovú cestu, a tak vojak vstupuje do našej dráhy, aby sa presvedčil, či je posádka blížiaceho sa vozidla oprávnená vstúpiť na pôdu campu. Zamávam cez bočné okienko vojakom v službe a o pár metrov si konečne môžem vyzliecť ťažkú vestu s muníciou a oprieť samopal k stolu na „verande“ opevneného ubytovacieho priestoru. „Všetci sú v službách, okrem tých, ktorí spia po ich ukončení,“ vysvetľuje nadporučík prázdne lavice za dvomi stolmi v polootvorenej miestnosti s televízorom na jednom zo stolov. Kým sa zobudia chalani pred popoludňajšou patrolou, stíham sa naobedovať a osprchovať. Úplne mokré tričko a blúza zatiaľ schnú na slnku prevesené cez lavicu a my si s veliteľom dohadujeme môj program. Počas mojej ostatnej návštevy Tarin Kowtu som síce navštívil všetky strážne stanovištia, ale čas som si musel vyčleniť aj na OMLT a PRT. S veliteľom teda preberieme najskôr teóriu.

Mnohonárodná základňa (Multinational Base - MNB) Tarin Kowt vznikla spojením niekoľkých menších „campov“ a predsunutých operačných základní. Pôvodne Slováci zodpovedali iba za bezpečnosť campu Holland, ale po zlúčení sa ich priestor zodpovednosti rozšíril na celú MNB. V prieskumoch spred niekoľkých mesiacov figurovala MNB Tarin Kowt v rebríčku základní, ktoré sú najčastejšie terčmi raketových útokov na treťom mieste. Ženám a mužom v uniformách, ktorí tu slúžia, teda naozaj niet čo závidieť. Vedúcu krajinu v tejto oblasti - Holandsko - nahradili Američania a Austrálčania, s ktorými naši vojaci spolupracujú najužšie. Strážna jednotka má 50 vojakov, ktorí sa striedajú v službách na jednej z dvoch hlavných brán do MNB. Cez túto bránu vstupuje prakticky väčšina všetkých vozidiel, či už Afganskej národnej armády, koaličných síl, alebo civilné afganské. Vozidlá a osoby už pred priechodom cez túto bránu skontrolovala afganská súkromná bezpečnostná služba a psovodi so psami z americkej bezpečnostnej firmy K9. Opatrnosti však nie je nikdy dosť, a preto práve Slováci zabezpečujú bezpečnosť pracovníkom K9 pri ich činnosti na bráne. Navyše majú naši vojaci na starosti aj organizáciu dopravy a asistujú pri prehliadke zranených. Ďalším a asi najzložitejším strážnym stanovišťom je MAIN GATE CAMP HOLLAND, kde slúži najviac slovenských vojakov. Chlapi pozorujú pohyb osôb a vozidiel zo strážnej veže a ďalší kolegovia pri vstupnej rampe. Prechádzajúci ukazujú doklady automaticky bez vyzvania. Kým vojaci skontrolujú vozidlo, vodič s posádkou, prípadne osoba prichádzajúca pešo, vstupujú do miestnosti na osobnú prehliadku. Tu ich už čakajú ďalší naši vojaci, ktorí detailne prehmatajú každý milimeter batožiny a odevu vchádzajúcich osôb. Dávajú si skutočne záležať, pretože v poslednom období už samovražední útočníci ukrývajú výbušné systémy aj vo svojich turbanoch. Týmto spôsobom prišiel tento týždeň o život aj starosta Kandaháru, ktorého poslal na večnosť útočník z davu pri verejnom prejave. Na celý proces kontroly cez hrubé sklo dohliada veliteľ zmeny so zástupcom z miestnosti vybavenej prostriedkami spojenia na nadriadený stupeň a podriadených. K dispozícii majú aj ovládacie panely osobného a batožinového skenera, prenášaný obraz z bezpečnostných kamier a ďalšie zariadenia nevyhnutné pre výkon služby. Možné nedorozumenia pomáha riešiť najatý lokálny tlmočník. Spolu s už spomínanou zadnou bránou predstavujú tieto tri stanovištia „statickú“ časť služieb našich neúnavných strážákov. Tou dynamickou časťou služieb je motorizovaná bezpečnostná patrola, ktorá nepretržite 24 hodín prečesáva všetky cesty na základni a pozoruje jej vonkajší perimeter. Tou najdynamickejšou a najnebezpečnejšou je však služba v tíme rýchlej reakcie (Quick Reaction Team – QRT). Ide o tím odvážnych ľudí, ktorý je v pohotovosti a pri akomkoľvek bezpečnostnom incidente okamžite vyráža na inkriminované miesto a to aj v prípade dopadu rakety, či mínometného granátu. Úlohou QRT je uzavrieť všetky prístupové cesty a lokalizovať hrozbu, či miesto výbuchu až do príchodu špecialistov, ktorí incident vyšetria. V prípade zranení na mieste incidentu poskytuje prvú pomoc. Je to však iba časť celého zoznamu úloh, ktoré QRT vykonáva v prospech bezpečnosti základne. QRT-tím čerpá informácie z operačného centra základne, kde majú Slováci zastúpenie tromi dôstojníkmi.

Kým mi veliteľ objasňuje jednotlivé pozície vojakov v službách, zazvoní mi telefón. Dostávam ponuku zúčastniť sa na stretnutí zástupcov PRT so zástupcami jednej z uruzganských obcí, ktorí prišli žiadať príspevok od vojakov ISAF na stavbu mešity. Odchádzam teda do PRT-house a po asi 40-minútovom stretnutí sa opäť vraciam ku strážnej jednotke. Konečne si vybaľujem osobné veci v pridelenom zodolnenom kontajneri, v akých bývajú aj naši vojaci. S veliteľom odchádzame na večeru, kde sa stretnem aj šéfa slovensko- austrálskeho OMLT. Návštevu jeho tímu si dohodneme až na stredu, teda v deň odletu. Utorok môžem celý venovať strážnej jednotke, ktorú som nestihol prehliadnuť detailne pred mesiacom. Moje plány však razom zmení ďalší z dvoch príslušníkov PRT. Prichádza s návrhom, ktorý sa jednoducho nedá odmietnuť. V utorok ráno odchádza zo základne konvoj s civilným šéfom a vojenským veliteľom PRT Uruzgan na obhliadku projektov, k realizácii ktorých významne prispel ich rekonštrukčný tím, a čo je najdôležitejšie, rezervovali pre mňa miesto v obrnenom Bushmasteri. Moje plány sú razom fuč a návštevu SJ TK musím odložiť až na utorok popoludní. Utorok priniesol podľa očakávania jeden z najzaujímavejších zážitkov z môjho doterajšieho pôsobenia v Afganistane. Jeho opisu určite vyčlením samostatnú kapitolu Afganského zápisníka. Pol dňa stráveného vo veste, prilbe so samopalom na krku a s fotoaparátom v ruke stál za to! Keď pri návrate na základňu prechádzame popod strážnu vežu a vidím našich vojakov ako pozorne sledujú priestor, viem, že už sme v bezpečí.

Po šťastnom návrate na základňu je ledva čas na sprchu, pretože veliteľ SJ TK mi už dohodol stretnutie s veliteľkou MNB austrálskou podplukovníčkou. Stretnutie s ňou môžem smelo zaradiť medzi najpríjemnejšie chvíle dňa. Dôvodom boli jej slová chvály na adresu našej strážnej jednotky. „S takou profesionalitou a húževnatosťou som sa počas celej svojej vojenskej kariéry ešte nestretla,“ povedala mi počas stretnutia. Podľa jej slov je na nich maximálne spoľahnutie, čo vnímajú vojaci všetkých národností na základni ako záruku bezpečnosti. Prebrali sme spolu aj tému dodania amerických obrnených vozidiel našej jednotke, aby naši chalani mohli patrolovať ešte bezpečnejšie. Podplukovníčka naznačila aj možnosť rozšíriť pôsobnosť slovenskej strážnej jednotky, pretože im dôveruje ako žiadnej inej na základni. Zhodli sme sa však na tom, že v takom prípade by muselo dôjsť k úprave mandátu a tá je podmienená uznesením Národnej rady SR. Na záver sme sa dohodli, že o tomto návrhu budem informovať veliteľa kontingentu a veliteľka sa pokúsi urýchliť proces dodania obrnených vozidiel pre SJ TK.

Po návšteve u podplukovníčky nám s veliteľom SJ TK už nič nebráni návšteve našich chlapcov na MAIN GATE CAMP HOLLAND. Je popoludnie a „dopravnú špičku“ majú „strážáci“ už za sebou. Pozdravím chlapov pri rampe, ktorí o pár minút odovzdajú službu svojim nástupcom. Dnes bola služba bez komplikácií. Prejdem teda do miestnosti na osobné prehliadky, kde čaká na kontrolu ešte asi desať Afgancov. Procedúry prebiehajú pokojne a veliteľ ma vedie do miestnosti veliteľa zmeny, odkiaľ spoza skla môžeme pozorovať činnosť našich vojakov pri prehliadke. Na mape si ešte raz ujasňujem presné rozmiestnenie jednotlivých strážnych stanovíšť, kde slúžia naši príslušníci. Chlapi sa usmievajú a žartujú s tlmočníkom, ktorý od zajtra začína čerpať zaslúžené voľno. Ich čaká 24 hodín voľna tiež. Po nočnej dvanásťhodinovej zmene, z ktorej plynulo prešli do „dvadsaťštvorky“ pohotovosti QRT a z nej zasa bez prestávky do dennej dvanásťhodinovej zmeny si určite zaslúžia poriadny oddych. Väčšinou však ide o pasívny oddych, pretože na základni nie je okrem jednej posilňovne žiadne zariadenie, kde by aktívne zrelaxovali.

Atmosféra na strážnom stanovišti je taká pohodová, akoby nebezpečenstvo dopadu rakiet a pozemných útokov ani neexistovalo. Ale tento pocit je iba zdanlivý. Každý z vojakov si dobre uvedomuje, kde slúži, a že prostredie Tarin Kowtu nemožno za bezpečné vôbec považovať. Sú to profesionáli, ktorí sa pred rodinami a známymi nepotrebujú vystatovať, že sú v extrémne nebezpečnej operácii. Každá manželka alebo priateľka verí a dúfa, že jej manžela alebo priateľa bude nebezpečenstvo obchádzať a po polroku sa šťastne vráti domov. Práve skromnosť vojakov niekedy vyvoláva pocit u ľudí doma na Slovensku, že misia v Afganistane nie je až taká nebezpečná. Je to aj tým, že v médiách sú prezentované iné lokality, ako napríklad Kábul alebo Kandahár, kam sa slovenské médiá občas dostanú počas oficiálnych návštev našich politických či vojenských predstaviteľov. Tarin Kowt v provincii Uruzgan je predsa len špecifické miesto, kam sa nedá niekedy vôbec dostať kvôli bezpečnostnej alebo poveternostnej situácii, preto informácie o činnosti našich vojakov na tunajšej MNB len ťažko prenikajú do slovenskej verejnosti. Všetci naši vojaci, ktorí tu doteraz slúžili a slúžia, si zaslúžia obrovské uznanie a rešpekt za prácu, ktorú tu odviedli a odvádzajú. Je to drina v tom najnebezpečnejšom prostredí, ktorá je mnohokrát verejnosťou nedocenená. Ja, ako zástupca veliteľa kontingentu, som hrdý na každého jedného z nich, pretože svoju prácu robia precízne a perfektne. Nikoho, ani svojich blízkych, nezaťažujú detailmi svojej ťažkej služby, pretože sa sami seba nechcú stavať do roly hrdinov. Ja však túto službu za nich rád urobím.

{eval}

Zdroj: mosr.sk
Přílohy:
The administrator has disabled public write access.

AFGANISTÁN "VČERA"... 10. dub 2022 08:45 #14893

  • chmelik1
  • Avatar uživatele chmelik1
  • Online
AFGANSKÝ ZÁPISNÍK - časť 14. - Force Protection neznamená dvíhať rampu na bráne

Autor: mjr. Milan Vanga - zástupca veliteľa a hovorca slovenského kontingentu ISAF
Foto: autor
Dátum: 23.07.2011


Cez priezor je dobrá viditeľnosť na celú príjazdovú cestu
Ruky v ochranných rukaviciach zažltnutých od nečistôt obratne skĺzavajú po prepotených zvrškoch afganského vodiča kamióna. V tradičnej jednoduchej predĺženej košeli nie je veľká šanca niečo ukryť, preto už o malú chvíľu končí malé igelitové vrecúško s tmavozelenou bylinnou látkou v rukách príslušníka strážnej jednotky. Vojak ho rutinným spôsobom hádže do nádoby, v ktorej sa od rána nazbieral už takmer kilogram rôznych balení návykových látok.

Štvrtkové ráno v hlavnom tábore slovenského kontingentu začalo bežnými rannými aktivitami, ako sú budíček, hygiena. Pre niektorých však začal deň o niečo skôr. „Slovak Compound“ už pred piatou ráno opustil dopravák s logistom, ktorí išli prevziať dôležitú leteckú zásielku zo Slovenska. Okrem potrebných ubytovacích kontajnerov, ochranných rukavíc pre strážnu jednotku a ďalšieho materiálu pre slovenský kontingent, čakala na palube lietadla aj humanitárna pomoc v podobe 500 kusov spacích vakov. Ten bolo treba dočasne uskladniť v priestoroch parku techniky nášho kontingentu v Kandaháre. Lietadlo s voľnou kapacitou na prepravu takého množstva materiálu totiž do Tarin Kowt nelieta každý deň. A práve tam už na humanitárny materiál čakajú príslušníci Provinčného rekonštrukčného tímu, ktorí určia príjemcov, ku ktorým spacie vaky nakoniec poputujú.

Logistika mala teda už od rána kopec vybavovania, ženijná rota pokračovala vo svojich projektoch budovania betónových úkrytov a presťahovania strážnych veží, no a my sme s veliteľom kontingentu podplukovníkom Štefanom Acsaiom vyrazili na kontrolu činnosti slovenských príslušníkov na vstupnom bode do základne KAF v Kandaháre známom ako ECP-5.

Veliteľ strážnej jednotky nás vezie vo svojom aute a preberáme s ním blížiaci sa Ramadán – mesačný moslimský pôst. Podľa skúseností z predchádzajúcich rokov sa dá očakávať zvýšená nervozita lokálneho obyvateľstva pri vstupných procedúrach do základne. „Všetci sa musíme obrniť nekonečnou trpezlivosťou, aby si Afganci naše striktné pravidlá pri kontrolách nezamieňali s nerešpektovaním ich náboženstva,“ hovorí veliteľ strážnej jednotky. Vyhladovaný a smädný človek podľa neho bude vnímať vstupné procedúry ako zbytočné zdržovanie, preto sú zdržanlivosť a trpezlivosť zo strany našich vojakov nevyhnutné. Kapitán pomaly zastavuje auto pri MAIN GATE, kde „strážáci“ kontrolujú dokumenty všetkých vodičov vchádzajúcich do základne. Vystupujeme z teréniaku a zvítame sa s vojakmi v službe. Jeden z nich práve ďalekohľadom spod tieniaceho prístreška cez ďalekohľad zisťuje, či doklad vodiča, ktorý ho podľa predpisov drží vystrčený z otvoreného bočného okna, je postačujúci na to, aby mohol byť vpustený dovnútra. Dostatočná vzdialenosť automobilu od strážneho stanovišťa znižuje riziko ohrozenia vojakov pri prípadnej explózii auta. Doklad je na diaľku v poriadku a vojak dáva svetelný signál na to, aby sa vodič s autom mohol priblížiť k strážnemu stanovišťu. Ďalší vojak v nepriestrelnej veste s nabitým samopalom už priamo kontroluje doklad oprávňujúci vstup do základne a porovnáva tvár vodiča s fotografiou na doklade. Potom pohľadom preverí vnútro auta a nasmeruje vodiča do určeného priestoru. „Prach a horúčava sú jedinými vecami, ktoré tu treba dokázať zvládnuť,“ hovorí trochu odľahčene vojak po prepustení vodiča. Na otázku nebezpečenstva napadnutia zo strany vodiča odpovedá: „Sme pripravení aj na také veci, ale myslieť na to celý čas, by nám zväzovalo ruky. Verím, že by sme zasiahli rýchlo a v súlade s predpismi,“ dodáva. Veliteľ zaželá všetkým pokojnú službu a autom sa presúvame na PAD-ku – miesto na podrobnú kontrolu vozidiel.

Pri vstupe do priestoru sa ešte zastavíme na ISAF GATE. Pred stanovišťom sú výstražné značky upozorňujúce na prepísanú rýchlosť, vypnutie svetlometov a rušičiek rádiového signálu. Vodiči tu musia zastaviť, opäť na diaľku ukázať doklad a čakať na svetelný signál, aby mohli s vozidlom vojsť do priestorov kontroly. Vyzbrojení vojaci na stanovišti sa usmievajú, podávame si s nimi ruky a pýtame sa na priebeh služby. „Dnes je to o čosi pokojnejšie, ale v sobotu tu bude zasa tradičný „bazárový“ nával,“ hovorí fúzatý slobodník. „Keby nám tu aspoň nedymil tento „Mordor“,“ dodáva ukazujúc za seba na blízku spaľovňu odpadu. Máme šťastie, vietor pofukuje smerom od nášho stanovišťa. V opačnom prípade sú vojaci vybavení respiračnými rúškami, ktoré síce pomáhajú proti škodlivým splodinám, ale skúste normálne dýchať na priamom slnku pri teplotách blížiacich sa k 50°C s rúškom na ústach.

Veliteľ pochváli osadenstvo stanovišťa za doterajší bezchybný výkon služby, popraje chlapom ďalší pokojný priebeh a opäť sadáme do rozhorúčeného vozidla, aby sme o chvíľu vystúpili tesne pred PAD-kou pri ďalšom prístrešku, pred ktorým sú vzorne v zástupe zoradení afganskí vodiči, ktorí si tu pred osobnou kontrolou uložili svoje mobilné telefóny. Vojakovi za pultom po jednom odovzdávajú papierové kartičky s číslami a berú si svoje telefóny. Sú pokojní, poznajú tunajšie procedúry. Po prevzatí mobilov rovnako pokojne v zástupe pod dozorom jedného z našich vojakov kráčajú ku svojim už skontrolovaným vozidlám. Veliteľ pozdraví vojakov a odchádzame sa pozrieť na kontrolu vozidiel. V tejto chvíli nie je z nášho pohľadu pod kontrolným prístreškom ani jedno auto. Zdalo by sa, že chlapi nemajú nič na práci, ale realita je taká, že iba pred malou chvíľou si prišli odpočinúť do tieňa, vyvetrať ruky sparené od gumených rukavíc a doplniť tekutiny. Za nepriehľadnou sieťovinou ich kolegovia v druhej časti vysokého prístreška kontrolujú vozidlá, či sa niektorí z vodičov nepokúša prepašovať do základne zakázaný nebezpečný materiál. Vojaci strážnej jednotky majú už svoj systém prehliadok vozidiel a striedania sa prepracovaný tak, aby nedochádzalo k zbytočnému zdržiavaniu premávky. Prehodíme s nimi zo pár slov o službe. Nesťažujú sa, vedeli dopredu, že to nebude ľahké. „...veď v decembri v Polianke už budeme na tieto horúčavy už iba s úsmevom spomínať,“ zhodnotí situáciu jeden zo strážnych. Ďalší sa pridáva: „Najhoršie na tom je to, že väčšina ľudí na Slovensku si myslí, že tu robíme vrátnikov a dvíhame rampy.“ „Veď nech si to prídu vyskúšať!“ – dodá ďalší.

Po niekoľkých minútach v tieni vychádzame opäť na horúce slnko a namierené máme už priamo do Kancelárie veliteľstvaECP-5. Príjemná klimatizovaná budova je priečkami rozdelená na viacero častí. Jej centrom je však kancelária nepretržitej zmeny, kde za počítačmi sedia chlapi, zbrane uložené v stojanoch hneď poruke. Veliteľ hneď pochváli chlapov za skrášlenie kancelárie. Na stenách vidieť, okrem máp a fotografií priestorov zodpovednosti našej strážnej jednotky, vedľa seba symboly a nápisy Force Protection a obrys bieleho koňa. Príslušníci martinského 11. mechanizovaného práporu, v Kandaháre plniaci úlohy Force Protection (ochrany síl), sú na svoj symbol patrične hrdí, a preto nesmie chýbať na ich pracoviskách aj tu v Afganistane, rovnako ako na rukávových nášivkách s nápisom Force Protection. Domovinu im okrem znaku útvaru pripomína aj ciferník nástenných hodín ukazujúci čas na Slovensku. Veliteľ Acsai sa pýta vojakov, ako prebieha služba a zisťuje, či im zo strany národného podporného prvku netreba niečo materiálovo zabezpečiť. Medzitým zazvoní telefón a afganský volajúci na druhom konci linky sa dožaduje povolenia vstupu do základne, pretože chce navštíviť svojho príbuzného, ktorý bol s ťažkými zraneniami hospitalizovaný v kandahárskej poľnej nemocnici. Službukonajúci vojak bezchybnou angličtinou vybavuje hovor, akých má počas služby desiatky. Rozlúčime sa a opúšťame s veliteľom kanceláriu ECP-5.

Pred nami je už iba návšteva PERSON-u, stanovišťa detailnej kontroly osôb. Prechádzame aj s veliteľom roty cez turnikety dovnútra medzi oplotenie. Všade naokolo posedávajú už skontrolovaní Afganci čakajúci na vyzdvihnutie zástupcami kontraktorov. Vnútri kontrolnej miestnosti naši chlapi práve kontrolujú afganského muža. Vojak dáva v jazyku Pashtu pokyn, aby si muž upažil ruky a rozkročil sa. Vojakove ruky v ochranných rukaviciach zažltnutých od nečistôt z predchádzajúcich prehliadok obratne skĺzavajú po prepotených zvrškoch afganského vodiča kamióna. V tradičnej jednoduchej predĺženej košeli nie je veľká šanca niečo ukryť, preto už o malú chvíľu končí malé igelitové vrecúško s tmavozelenou bylinnou látkou v rukách príslušníka strážnej jednotky. Vojak ho rutinným spôsobom hádže do nádoby, v ktorej sa od rána nazbieral už takmer kilogram návykových látok. Vodič pokračuje ďalej do „čakárne“ k ostatným. „Včera moji chlapi skontrolovali až 998 osôb,“ chváli svojich podriadených veliteľ roty. Rukavice podľa neho musia meniť už po ôsmych až desiatich skontrolovaných osobách, pretože sú úplne špinavé od znečistených zvrškov. Vodiči majú pri príchode na základňu za sebou spravidla niekoľkodňovú cestu, počas ktorej je hygiena to posledné, na čo myslia. V miestnosti na kontrolu osôb je stály zápach, ktorý sa nedá nijako vyvetrať. Chlapi však slúžia statočne spoza pultu na odkladanie mobilných telefónov sa dokonca usmievajú. „Je to naša práca,“ hovorí jeden z nich. „A vybrali sme si ju dobrovoľne,“ zdôrazní na záver.

Vraciame sa späť do tábora a cestou rozoberáme tému podpory našich vojakov zo strany slovenskej verejnosti. Čo všetko musia ešte vojaci dokázať, aby si zaslúžili adekvátnu úctu? Ak sú zásahy pri každoročných povodniach a požiaroch pre občanov málo, čo ešte treba viac urobiť? Na Slovensku si žijeme v relatívnom pokoji, zahraniční investori sa neobávajú u nás vložiť svoje peniaze do biznisu a aj finančnú a hospodársku krízu sme prekonali bez vážnejších problémov. Prečo to spomínam? Pretože aj vďaka nášmu členstvu v Európskej únii a NATO sa naša mladá krajina stala dôveryhodnou pre zahraničné spoločnosti vytvárajúce pracovné miesta a pozitívne ovplyvňujúce našu ekonomiku. Výhody z členstva v Severoatlantickej aliancii však nie sú úplne zadarmo a každá členská krajina musí niečím prispievať, aby systém fungoval. Aj Slovenská republika sa zaviazala, že výhody z členstva bude kompenzovať príspevkom do kolektívnej obrany Aliancie. Akosi sa na Slovensku zabúda na to, kto tieto záväzky vlastne plní. Hŕstka žien a mužov v uniformách tvrdo cvičí a nasadzuje svoje životy v zahraničných operáciách iba preto, aby splnili záväzok svojej vlasti vyplývajúci z členstva, ktoré zaručuje pokojný spánok takmer šiestim miliónom Slovákov. Namiesto očakávanej neutíchajúcej podpory vlastného obyvateľstva vojaci čelia prejavom opovrhovania a závisti kvôli tým pár výhodám, ktoré nikdy nevykompenzujú to, čo vojaci počas svojej služby strácajú. Stačí sa opýtať rodinných príslušníkov ktoréhokoľvek vojaka. Ale je to presne tak, ako to správne povedal jeden z našich vojakov počas kontroly na ECP-5, tu na základni v Kandaháre: „Veď nech si to prídu vyskúšať!“

{eval}

Zfroj: mosr.sk
Přílohy:
The administrator has disabled public write access.

AFGANISTÁN "VČERA"... 03. dub 2022 06:01 #14871

  • chmelik1
  • Avatar uživatele chmelik1
  • Online
AFGANSKÝ ZÁPISNÍK - časť 13. - Rekonštrukcia dôležitej cesty - najvyššia priorita velenia

Autor: mjr. Milan Vanga - zástupca veliteľa a hovorca slovenského kontingentu ISAF
Foto: autor, Peter Poldruhák
Dátum: 18.07.2011


Na záver bolo treba ešte vybetónovať okraje oceľovej cesty
O kvalitnej práci našich ženistov v Afganistane sa všeobecne vie. Už v minulosti boli často krát odmeňovaní a dávaní za príklad zodpovedného plnenia svojich úloh. Každá nová rotácia príslušníkov multifunkčnej ženijnej roty zanecháva po sebe stopy v podobe realizácie úspešných projektov, ktoré sú dôležité pre fungovanie života na základni v Kandaháre.

Logistické zabezpečenie je kľúčovou súčasťou vojenského pôsobenia na celom svete. Vďaka včasnému transportu dôležitej techniky a materiálu sú armády schopné udržať svojich vojakov na miestach, kde je ich prítomnosť potrebná. K tomu je nevyhnutná infraštruktúra, ktorá svojou kvalitou ovplyvňuje logistické procesy. V nebezpečnej provincii Kandahár, kde je frekvencia útokov na koaličné sily a ich základne veľmi vysoká, dochádza často k zničeniu infraštruktúry, ktorú dokážu rýchlo zrekonštruovať iba šikovné ruky ženistov.

Na letisku v Kandaháre je stály ruch. Na dráhach pristávajú lietadlá a vrtuľníky prakticky nepretržite. Veľké C-17-ky, Herculesy, obrovské Iľjušiny a ďalšie dopravné lietadlá pristávajú iba na pár hodín, aby doplnili palivo, a hlavne, aby z nich veľké nakladače povykladali techniku a kontajnery s materiálom potrebným pre „obrovské mravenisko“ ľudí pôsobiacich na základni KAF. Premávka je hustá, a preto musia mať nákladné vozidlá svoje vlastné cesty, ako sa dostať k lietadlám tak, aby neblokovali odletové a pristávacie dráhy. Pri takejto záťaži sa cesty veľmi rýchlo opotrebúvajú a ich oprava nesmie negatívne ovplyvniť chod letiska. Príjazdové cesty na letiskovú plochu sú akousi skladačkou z oceľových štvorcov vyplnených hliníkovou náplňou. Všeobecne ich tu nazývame „matting“, čo v angličtine znamená rohož. Jednotlivé diely „kovového puzzle“ do seba presne zapadajú a okolo dlhých dráh vytvárajú pevné cesty, ktoré zvládnu záťaž niekoľkých desiatok ton. Staršie „mattingové“ cesty boli uložené na riečnych kameňoch a vyrovnanej vrstve prachu, ktorý po poliatí vodou stvrdne na kameň. Zdalo by sa, že podklad je natoľko pevný, že vydrží desaťročia, ale je tu jeden faktor, ktorý ho dokáže opäť obmäkčiť. Je to znova voda, tentoraz dažďová, ktorú vyprahnutá a tvrdá zem nedokáže vsiaknuť, a tak si postupne odnáša najvrchnejšiu vrstvu podkladu spod plátov z oceľovej zliatiny. „Matting“ sa tak začína pod váhou ťažkých vozidiel ohýbať, ničí sa a ohrozuje bezpečnosť premávky. Takto dopadla aj príjazdová cesta vo východnej časti letiska. Jej dlhodobo zlý stav robil vrásky veleniu základne KAF, pretože komplexná rekonštrukcia najdôležitejšieho tristometrového úseku si vyžaduje čas, kvalitnú firmu a hlavne financie. Tento problém bol aj témou dôležitej porady Chief Engeneera (hlavného ženistu) kandahárskej základne začiatkom júla, na ktorej sa zúčastnil aj veliteľ našej ženijnej roty. Keďže má naša rota multifunkčnosť priamo v názve, jej veliteľ navrhol, že opravu poškodeného „mattingu“ zrealizujú slovenskí ženisti. Navyše v odvážnom termíne – do siedmich dní.

Na prvé počutie nie je poskladanie oceľovej skladačky za sedem dní až taký problém. Ženisti však museli najprv rozobrať starú cestu, ktorá bola značne poškodená a jednotlivé kusy boli do seba pevne zakliesnené. Okrem toho bolo treba vytýčiť a upraviť dočasnú cestu, aby premávka mohla plynulo pokračovať. Všetky rozbehnuté ženijné projekty sa museli dočasne pozastaviť. Príjazdová cesta bola teraz najvyššou prioritou veliteľa základne. Obrovský záväzok si uvedomoval každý z 57-člennej multifunkčnej ženijnej roty a nikto si v žiadnom prípade nepripúšťal nedodržanie termínu a už vôbec požadovanej kvality.

Prvé dni rozoberania cesty išli veľmi ťažko. Pri oddeľovaní 40-kilogramových štvorcov s rozmermi 120 x 120 cm musela asistovať aj naša technika a na uvoľnenie oceľových poistiek, ako aj vlastnoručne vyrobené uvoľňovacie nástroje. Dodržanie odvážneho termínu si dokonca vyžiadalo prácu na štyri zmeny. Prach vejúci po letiskovej rovine sa tlačil do očí a uší a prácu prerušovalo časté pristávanie lietadiel. Keď si k tomu pridáte hluk motorov lietadiel a teploty blížiace sa k 50°C, o extrémnych pracovných podmienkach niet pochýb. Vďaka nezlomnosti ženistov však stará cesta, dlhá 300 metrov a široká 20 metrov, za tri dni doslova zmizla a tak mohla začať ďalšia fáza rekonštrukcie. V spolupráci s afganskou firmou a jej technikou naši ženisti odstránili starý podklad a vyrovnali podložie na uloženie asi 40-centimetrovej vrstvy makadamu. S valcovaním plochy už pomohla britská firma a skladanie „puzzle“ mohlo začať. Naši chlapi kladivami a sekáčmi vyčistili a narovnali všetky použiteľné diely „mattingu“ a postupne ho ukladali na vyrovnané podložie. Nočná zmena si pomáhala osvetlením napojeným na elektrocentrálu aj svetlometmi automobilov. Svetlá však museli byť stlmené a namierené tak, aby neoslepovali pilotov lietadiel. Výhoda nočných zmien spočívala aspoň v tom, že teploty v noci klesli na necelých 30 stupňov. Na jednu z nočných zmien som sa bol pozrieť a zastihol som chlapov, ako čistili a ukladali jednotlivé diely. Niektoré sa im ukladali ľahko, tie nepoddajné museli pocítiť rany kladivom až kým bezchybne nepriliehali k už položeným dielom. Je vždy zážitkom sledovať pri práci taký zohratý tím, akým je naša multifunkčná ženijná rota.

Aby cesta držala pohromade, jednotlivé diely musia byť zaistené kovovými ihlicami, ktoré bolo treba pomocou ťažkých kladív vbiť do už uložených dielov. Pot zmiešaný s prachom si zruční chlapi oplachovali balenou vodou a prepotené odevy počas únavnej práce na nich striedavo schli a opäť vlhli. Akoby sťažujúcich faktorov bolo málo, prácu museli dvakrát prerušiť kvôli raketovým útokom. Bezpečnosť ženistov zabezpečoval vždy nablízku zaparkovaný pancierovaný Tatrapan. Každá minúta vzhľadom k šibeničnému termínu bola veľmi drahá a v hre bola reputácia Slovákov. Po signáli „ALL CLEAR“ mohli konečne ďalej pokračovať v práci.

Posledný deň rekonštrukcie sa ženisti podľa plánu venovali dokončovacím prácam. Bolo treba vybetónovať okraje oceľovej cesty proti jej posunom a vybagrovať protipovodňový val, ktorý bude počas jesenných dažďov chrániť cestu pred jej podmytím. Posledné pozametanie novo položeného „mattingu“ a dokončený projekt mohol prísť osobne skontrolovať a oficiálne prevziať zástupca veliteľa základne pre podporu a logistiku. Veľká spokojnosť a uznanie z jeho úst bolo presne to, čo si ženisti najviac želali, rovnako, ako zaslúžený deň voľna. Kvalitne a načas vykonaná práca opäť potvrdila skvelé meno Slovákov v Kandaháre!

Ako možno vyjadriť hodnotu jednotlivých vojenských odborností? Je vôbec možné urobiť nejaký rebríček ich dôležitosti? Kto je pre operáciu dôležitejší? Jednotky špeciálnych síl alebo piloti stíhačiek? Ženisti alebo strážne jednotky? Verím, že žiadny súdny človek nehľadá odpovede na podobné nezmyselné otázky. Každá vojenská odbornosť a špecializácia je dôležitá a nenahraditeľná a v žiadnom prípade nemožno nejaký druh vojska podceňovať. Ako príklad možno použiť aj opísaný projekt. Bez práce ženistov pri rekonštrukcii cesty by nedostali jednotky nevyhnutné letecké zásielky, nech už to boli zbrane, munícia, náhradné diely, ale aj potraviny, pitná voda, či odev a obuv. Každý druh vojska predsa nemôže byť nasadený vonku v priestore. Tí, čo operačne pôsobia ďaleko od základne, sa spoliehajú na tých na základni, že im vytvoria všetky podmienky potrebné pre úspech operácie. Ide o jedinečnú symbiózu špecialistov všetkých odborností. Jedna bez druhej by nemohla efektívne fungovať. Je to logické a správne. Tak ako sú naši príslušníci EOD denne vystavovaní riziku v priestore mimo svojej predsunutej základne, strážna jednotka na vchode do základne riskuje svoje životy a zdravie pri kontakte s lokálnym obyvateľstvom, tak aj príslušníci OMLT učia mladú afganskú armádu zasahovať proti povstalcom a zaisťovať bezpečnosť v ich krajine. Ženisti zasa čistia priestor od mín a iných život ohrozujúcich komponentov, rekonštruujú infraštruktúru, stavajú ochranné bariéry, strážne veže a velenie a národný podporný prvok im všetkým vytvára čo najlepšie podmienky z národnej úrovne. Nikto sa necíti nadradený ani menejcenný, pretože človek si tu veľmi rýchlo uvedomí, že vzájomná súhra špecializácií v mnohonárodnom zoskupení síl je to najdôležitejšie pri realizácii stratégie postupného odovzdávania zodpovednosti Afgancom za bezpečnosť ich krajiny. V prípade našich ženistov opravená cesta predstavuje symbol našej účasti v Afganistane. Úplnou rekonštrukciou dopravnej cesty zabezpečili včasné a bezproblémové zásobovanie všetkých vojakov na najväčšej základni NATO na svete. Bez cesty sa nemožno dostať k cieľu a k jeho dosiahnutiu prispieva každý tým, čo dokáže najlepšie. Opravená cesta je toho symbolom a tým najjasnejším dôkazom!

{eval}

Zdroj: mosr.sk
Přílohy:
The administrator has disabled public write access.

AFGANISTÁN "VČERA"... 27. bře 2022 05:25 #14844

  • chmelik1
  • Avatar uživatele chmelik1
  • Online
AFGANSKÝ ZÁPISNÍK - časť 12. - Vitajte v slovenskom tábore, nech sa páči, poďte ďalej!
Autor: mjr. Milan Vanga - zástupca veliteľa a hovorca slovenského kontingentu ISAF
Foto: autor
Dátum: 07.07.2011

Vstupná brána do Slovak Compound. V pozadí ubytovňa, v akej býva strážna jednotka
Ako vyzerá životný priestor našich vojakov v Afganistane? Ako spia? Kde po službe a práci relaxujú? Aké je to bývať uprostred najväčšej základne NATO na svete? Množstvo ľudí si kladie túto otázku a niekedy ani samotní vojaci opisom nedokážu uspokojiť zvedavcov, pretože za šesť mesiacov už pre nich život na základni nie je ničím výnimočným. Ako sa však hovorí, lepšie raz vidieť, ako stokrát počuť. Pozývam vás teda na prehliadku hlavného tábora slovenského kontingentu na základni KAF v Kandaháre.

Vážení návštevníci, dovoľte mi, aby som vás srdečne privítal v priestoroch slovenského kontingentu. Nachádzame sa priamo na Alabama Road 520 pred bránou do Slovak Compound, ako tu nazývajú tábor, kde trávi svoju polročnú misiu necelá pätina slovenských vojakov slúžiacich v operácii ISAF v Afganistane. Tábory nazývame aj kempami, čo sme prevzali od našich amerických kolegov (Camp). Hlavný tábor je umiestnený asi sto metrov od populárneho „boardwalku“ (obchodného korza) a asi o ďalšiu stovku metrov do najbližšieho stravovacieho zariadenia. Na prvý pohľad je jeho poloha v samom srdci základne výhodná aj preto, že rakety povstalcov svojím obmedzeným doletom ohrozujú väčšinou okrajové časti rozsiahlej základne. Spoliehať sa na to však nemožno. Už z prašnej štrkom vysypanej ulice vás upúta z hnedého dreva zhotovený štít s logom ženijnej jednotky, ktorej jedna čata a veliteľstvo majú sídlo práve tu. Umiestnený je na podstavci hneď naľavo od vstupných dverí. Na protiľahlej strane brány môžete vidieť drevený znak Slovenskej republiky. Obidva znaky sú večer osvetlené bodovými svetlami, aby každému okoloidúcemu bolo jasné, kde bývajú najzručnejší muži základne. Na samotnej bráne je taktiež z dreva vyrobený veľký nápis SLOVAKIA. Celý tábor je oplotený a po obvode zatemnený maskovacími sieťami. Od Alabama Rd. je oplotenie doplnené vysokými železobetónovými bariérami s ostnatým drôtom. Zvonku dovnútra prakticky nie je vidieť. Pootvorme preto bránu a pozrime sa čo sa ukrýva vnútri.

Vstupujeme betónovým chodníkom dovnútra tábora. Na pravej strane vašej pozornosti určite neunikne na veľkej doske upevnený terč. Vo voľných chvíľach nám slúži na cibrenie pevnej ruky pri hode šípkami. Pohľad vľavo vám spočinie na presklenej tabuli, ktorá informuje o aktuálnych bezpečnostných kódoch platiacich na celej základni. Je to dôležité pre bezpečnosť vojakov, pretože práve tu nájdu informácie o tom, či si pri opustení tábora musia obliecť nepriestrelnú vestu, nasadiť prilbu, či musia mať pri sebe zbraň a či musí byť nabitá. Po vašej ľavej ruke stoja vedľa seba tesne uložené prvé ubytovacie korimeky (kontajnery), z ktorých každý jeden poskytuje životný priestor až pre štyri osoby. Nakoľko sú však vojaci ubytovaní na troch rôznych miestach základne, každý korimek obýva dvojica vojakov, v ojedinelých prípadoch jednotlivec. Cez deň rozpálené korimeky od horúceho slnka sa večer snažíme chladiť vstavanými klimatizačnými jednotkami. Ešte pohľad vpravo, a neďaleko od vás je jedno z troch miest v celom tábore, kde je fajčiarom dovolené ukojiť svoju nezdravú vášeň. Na stole vedľa popolníka je však aj šachovnica s hracími kameňmi. Ak máte po ťažkej práci náladu na partiu „dámy“, pokojne si prisuňte bližšie vysoké stoličky a ukážte, čo je vo vás. Čaká nás však ešte mnoho zákutí tábora, ktoré vám chcem ukázať, a preto navrhujem pokračovať v prehliadke.

Centrom celého kempu je kancelária veliteľa slovenského kontingentu (SLOVCON). Je zložená z viacerých kontajnerov, aby poskytla dostatočný priestor na porady celého národného podporného prvku (NSE – national support element) a veliteľov jednotiek s príslušníkmi veliteľstva SLOVCON-u. Pokiaľ zľava obídete dvere veliteľovej kancelárie a zabočíte vpravo, v „tuneli“ tvorenom dvoma súvislými radmi ubytovacích korimekov a zhora prekrytého maskovacou sieťou narazíte na malú betónovú terasu so stolmi a lavicami. Večer po práci tu takmer vždy nájdete relaxovať pracovitých ženistov. Počas dňa terasa zíva prázdnotou, pretože ženijných prác na základni a v jej okolí je neúrekom a projektov stále pribúda. Tunel na opačnom konci ústi do betónového bunkra, ktorý je najdôležitejšou stavbou celého tábora. V jeho vnútri sú popri stenách drevené lavice, aby sme si počas raketových útokov, na ktorých ukončenie čakáme dlhé desiatky minút, mohli posadať a počkať na príjemný zvuk signálu „ALL CLEAR“ (všetko čisté). Bunker je vybavený nočným osvetlením a dostatočnými zásobami pitnej vody. Pozdĺž bunkra z vonkajšej strany je ešte jeden rad korimekov, ktorý je však špecifický tým, že má ešte jedno poschodie navyše. Na poschodie sa môžete dostať po kovovom schodisku z bočnej strany „radovej výstavby“. Tam majú kancelárie príslušníci NSE, ako vojenský policajt, finančák, špecialista na komunikačné a informačné systémy, zástupca veliteľa, personalista-psychológ, logista s pomocníkom a dopravák. Prízemný rad korimekov je určený na ubytovanie spomínaných príslušníkov NSE.

Chodníkom medzi bunkrom a korimekmi voľne prechádzame do zadnej časti tábora. Na pravej strane je malý zastrešený altánok a vľavo skladové kontajnery a priestor na sušenie opratej bielizne. V malom altánku nachádzajú „azyl“ väčšinou príslušníci NSE, kde sa nezriedka konajú aj neformálne porady o tom, ako zlepšiť pracovné a životné podmienky našim jednotkám plniacim náročné úlohy. Priamo pred nami sa však hrdo vypína drevená stavba, ktorú nikto inak nenazve, ako SLOVAK HOUSE. Veľká miestnosť má kapacitu asi 60 osôb, konajú sa tu rôzne poučenia, prednášky súvisiace s teoretickou prípravou. Padre (vojenský kaplán) využíva miestnosť na slávenie bohoslužieb. Miestnosť je vybavená televízorom a stolným futbalom a k dispozícii je asi stovka filmov na videokazetách. Na stenách môžete vidieť pamätné plakety, ktoré za výborné plnenie úloh dostali od koaličných partnerov príslušníci všetkých doterajších slovenských rotácií. Už pred niekoľkými rokmi ženisti postavili v SLOVAK HOUSE aj barový pult, ktorý v súčasnosti neplní svoj účel, čo sa však v najbližšej dobe chystáme zmeniť. Keď nás najbližšie navštívite, verím, že za barom bude presklená chladnička s nealko-nápojmi (samozrejme zdarma) a na barových stoličkách budú v krátkych chvíľach voľného času posedávať nielen Slováci, ale aj priatelia z iných národných kontingentov, ktorí slúžia na kandahárskej základni. Z reproduktorov bude nevtieravo znieť hudba populárnych slovenských hudobných skupín. Hudobná kulisa, ktorá by idylku pri vychladenom nealkoholickom pive pri barovom pulte vhodne doplnila, tu zatiaľ chýba. Všetko však príde postupne.

Výhodou tohto budúceho „spoločenského centra“ nášho kempu je jeho blízka vzdialenosť od zadného vchodu do bunkra. V prípade vyhlásenia signálu útoku na základňu sú všetci návštevníci SLOVAK HOUSE-u schopní dostať sa do bezpečia betónového krytu za pár sekúnd. Blízko do krytu má aj náš zdravotnícky personál, ktorý má svoju ambulanciu hneď za altánkom. Liečivá sú skladované v kontajneri položenom na streche ambulancie. Ku skladu liečiv vedie strmé drevené schodište so zábradlím. Medzi týmito na seba postavenými kontajnermi a vstupnou bránou do kempu už stoja len tri posledné kontajnery, ktoré som si nechal na koniec dnešnej prehliadky. Ide o „sociálne korimeky“, ktorých prízemnú časť tvoria nádrže na odpadovú vodu. Dreveným schodišťom sa dostanete na „poschodie“. Vnútro každého tohto kontajnera je rozdelené na tri časti – vstupná predsienka, časť pre toalety a kúpeľňová časť. Medzi dvoma sprchovacími boxmi je automatická pračka, ktorá má svoj harmonogram používania, aby bolo zabezpečené jej spravodlivé používanie. Priestormi na základné ľudské potreby sme ukončili prehliadku hlavného tábora Slovákov žijúcich na základni KAF v Kandaháre. Zvyšok ženistov je ubytovaný v Slovak Compound 2, ktorý pozostáva iba z ubytovacích a sociálnych kontajnerov. Strážna jednotka, ako aj príslušníci pracujúci v štruktúrach veliteľstva RC-S a KAF, bývajú spolu s koaličnými kolegami v murovanej, proti útokom odolnej budove neďaleko tábora, v ktorom sa práve nachádzame.

Je nesmierne dôležité, aby vojaci mali kde zregenerovať svoje sily pred plnením svojich stále náročnejších úloh. Studený nápoj v tieni maskovacej siete je ten najväčší luxus, ktorý je pre niektorých doma len ťažko predstaviteľný a pochopiteľný. Sme ľudia z mäsa a kostí. Od civilistov sa líšime iba tým, že sme dobrovoľne prevzali na seba zodpovednosť za bezpečnosť našich občanov, ktorí aj vďaka nášmu nasadeniu v Afganistanu poznajú terorizmus iba z novín, či televíznych obrazoviek, vzdialený od našich hraníc. Prísť po pracovnej dobe domov medzi svojich blízkych, objať ich a porozprávať sa o bežných problémoch, dať si jedlo podľa vlastného výberu a zapiť ho „orosenou dvanástkou“, to sú veci, ktorých sme sa na pol roka, či deväť mesiacov, zriekli. Namiesto toho bývame dobrovoľne v kovových kontajneroch, jeme jedlo stále z rovnakej ponuky a pri kontakte s blízkymi sa spoliehame na bezporuchovosť internetového pripojenia. Nikto sa nesťažuje na sťažené podmienky služby, patria k našej profesii. Nerozhádže nás ani verejné subjektívne hodnotenie našej práce tých, čo by mali byť dobre informovaní, ale, žiaľ, nie sú. Životné podmienky v táboroch základne berieme ako vojenskú realitu, v ktorej tu žije takmer 30 tisíc vojakov z rôznych kútov sveta. Aj keď cítime, že väčšina ľudí na Slovensku nám neprejavuje dostatočnú mieru podpory, neprináleží nám o ňu prosiť. Na mediálne „facky“ pokojne nastavíme aj druhé líce, pretože aj vďaka nám - vojakom - majú naši domáci kritici dostatočne bezpečné prostredie na to, aby okolo seba nezmyselne rozhadzovali rukami. Na svoje povolanie sme a budeme hrdí bez ohľadu na niektoré nenávistné komentáre divných indivíduí vo webových diskusiách spravodajských portálov.

Žiaľ, nedostatok informácií z prvej ruky o našej činnosti, trebárs aj tu v Afganistane, spôsobil neutešený stav, ktorého sme často svedkami. Verím, že dnešná „virtuálna návšteva“ slovenského tábora, ako aj články Afganského zápisníka, pootvoria pomyselnú bránu nielen do vojenských táborov, priestorov, kde plníme ťažké a nebezpečné úlohy, ale aj do našich duší, aby bola viditeľnejšia naša snaha robiť všetko pre bezpečnosť Slovákov doma v bezpečnej Európe.

Dúfam, že sa vám na návšteve u nás v tábore páčilo, a že nás v horúcom a prašnom Afganistane navštívite opäť. V tejto chvíli vám ďakujem za účasť na exkurzii, za vašu pozornosť a prajem vám pekný zvyšok dňa.

{eval}

Zdroj: mosr.sk
Přílohy:
The administrator has disabled public write access.

AFGANISTÁN "VČERA"... 20. bře 2022 05:07 #14822

  • chmelik1
  • Avatar uživatele chmelik1
  • Online
AFGANSKÝ ZÁPISNÍK - časť 11. - Ak ma vidíte utekať, snažte sa ma predbehnúť
Autor: mjr. Milan Vanga - zástupca veliteľa a hovorca slovenského kontingentu ISAF
Foto: autor
Dátum: 05.07.2011


Aj nenápadný drôt môže byť nebezpečný
Zabudnite na film Hurt Locker, v slovenskom dabingu Smrť striehne všade, kde hlavný hrdina - špecialista na likvidáciu výbušnín doslova hazarduje so svojím životom a životmi svojich tímových kolegov. Realita je iná. Zodpovednosť za životy iných nedovoľuje žiadne „frajeriny.“ Pyrotechnik môže urobiť totiž chybu iba raz!

Po relatívne pokojnej noci bez útokov na našu základňu prichádza piatok. Relatívne pokojnej preto, pretože nad Kandahárom celé dni a noci hučia lietadlá a vrtuľníky prevážajúce vojakov a materiál, prípadne vzlietajú alebo sa vracajú zo zásahov. Piatky sú na kandahárskej základni voľnejšie, a preto väčšina vojakov relaxuje, aby nazbierala potrebné sily na ďalšie plnenie úloh. Sobota je totiž pracovným dňom, rovnako ako nedeľa a ďalšie dni až do štvrtka. Neplatí to však pre všetkých! Chlapi a ženy v službe budú mať voľno až po splnení svojich povinností. Útok raketami však môže prísť hocikedy, či je pracovný deň, alebo voľnejší. Ako zástupca veliteľa slovenského kontingentu si teda plním povinnosť kontroly ďalšej jednotky, ktorá je v zostave nášho národného príspevku do operácie ISAF. Cez pracovný týždeň je povinností neúrekom, a preto využívam jediný voľný deň v týždni na to, aby som celé dopoludnie mohol venovať návšteve našich EOD-špecialistov, ktorí majú bez akéhokoľvek preháňania k nebezpečenstvu najbližšie.

Do zostavy slovenského kontingentu v operácii ISAF je zaradený aj tím EOD (Explosive Ordnance Disposal – likvidácia výbušných prostriedkov). Trojčlenný tím bol nasadený v Afganistane už v roku 2010, aby v spolupráci s Afganskými bezpečnostnými silami a koaličnými partnermi spoločným úsilím bojovali proti hrozbe v podobe improvizovaných výbušných prostriedkov – IED (improvised explosive device). V našom – slovenskom – ponímaní by sme špecialistov EOD mohli prirovnať k pyrotechnikom, ale nebolo by to úplne presné. Špecialisti EOD majú oveľa širšie zameranie, definované zo strany NATO, v oblasti likvidácie výbušných prostriedkov. Náš tím je zaradený do účelového zoskupenia síl nazvaného Combined Joint Task Force Paladin - South, kde okrem tímu pôsobí v štábe ešte jeden slovenský dôstojník EOD. A práve s ním prichádzam do priestoru, kde cvičí náš špecializovaný tím. Špecialisti na likvidáciu výbušnín v týchto dňoch završujú poslednú fázu svojej prípravy pred nasadením do „ostrých“ akcií. Predchádzajúca prvá rotácia už má svoje „zárezy na pažbe“. Chvalabohu v zdraví ukončila svoje polročné pôsobenie a úlohy odovzdala svojím nástupcom, ktorí pricestovali do Kandaháru pred vyše mesiacom. Ani v prípade aktuálnej druhej rotácie nejde o žiadnych začiatočníkov, ale o skutočných expertov, ktorí svoju profesiu nevnímajú iba ako prácu, ale ako životný štýl a snahu znížiť počet obetí pri explóziách za svoje poslanie.

Prichádzame k hlúčiku uniformovaných osôb. V ostrom slnku rozoznávam našich chlapov v rozhovore s americkými kolegami. Znak bomby na ľavom ramene ich uniforiem ma nenecháva na pochybách, že ide o EOD-špecialistov. Prehodíme zopár fráz a môj záujem smeruje ku kvalite vycvičenosti nášho tímu, a preto sa pýtam amerického seržanta, ako vníma spoločný výcvik so Slovákmi. „Mám skúsenosť s Rumunmi, Kanaďanmi a špecialistami EOD iných krajín, ale vaši chlapi na mňa urobili obrovský dojem,“ odpovedá seržant. „Je vidieť, že svoju prácu milujú a to je veľmi dôležité,“ dodáva. Chlapi sa cvičia navzájom tým, že si pripravujú navzájom nástrahy, na ktorých likvidáciu musia hľadať najúčinnejší spôsob. Aj v tejto chvíli je v rohu veľkého dvora nainštalovaných niekoľko improvizovaných výbušných prostriedkov, ktorých autormi sú tentoraz Američania. Zneškodniť ich má za úlohu slovenský tím. Slovenský major zo štábu „Paladin-a“ mi vysvetľuje, že tentoraz nebudú v rámci cvičenia explózie. Tie budú nahradené zvukovou signalizáciou, ak dôjde k iniciácii nástražného zariadenia. Cvičenie s ostrými výbušninami mali včera a teraz chcú dolaďovať už len detaily zásahov. Celý námet incidentu verne kopíruje ozajstnú udalosť. Američan stojí na okraji pomyselného bezpečnostného kordónu, ktorý musí ktorákoľvek vojenská jednotka vytvoriť okolo miesta, kde má podozrenie na prítomnosť výbušného prostriedku alebo nevybuchnutej munície – UXO (unexploded ordnance). Kordón zabraňuje prístupu ďalších osôb do blízkosti nebezpečnej hrozby. Na miesto prichádza EOD-tím. Veliteľ tímu zisťuje od Američana čo najviac podrobností o nájdenom prostriedku. Dôležité sú všetky detaily, ktoré mohli vojaci z bezpečnej vzdialenosti voľným okom zistiť. Či už ide o farbu, dĺžku a hrúbku drôtov, nejaké spozorované znaky charakteristické pre známe druhy munície, alebo známky čerstvého nahrnutia zeminy, ktorá by mohla ukrývať ďalšie komponenty improvizovaného výbušného prostriedku.

Veliteľ tímu teda odosiela vojakov mimo kordón a na základe získaných informácií sa rozhodne poslať na prieskum EOD-robota ovládaného na diaľku. Operátor sedí vnútri obrneného vozidla typu MRAP (MRAP - Mine Resistant Ambush Protected – odolný voči mínam schopný ochrany živej sily pred nástrahami). O predchádzajúcom pôsobení tohto vozidla v ostrých akciách svedčia stopy po projektiloch na vonkajšom pancieri, aj na viacvrstvových sklených oknách. Z robustného automobilu sa vysúva vysoký stožiar vybavený kamerou, ktorá sníma podozrivý priestor. Obraz je prenášaný na monitory do vnútra vozidla, kde ďalší člen tímu analyzuje podozrivé „markery“ - znaky prítomnosti nástrahy. Zatiaľ čo náš špecialista za MRAP-om pripravuje robota na zásah, vo vozidle vojak otvára kovový kufor, z ktorého je za pár sekúnd ovládacie zariadenie s displejom. Robot už má založené pásy, vysunuté rameno s kamerami a kliešťami na jemné uchytenie aj celkom drobných predmetov. Akcia môže začať!

Robot sa pomaly blíži k miestu označenému jednotkou, vysúva rameno s kamerami. Vojak s joystickmi v oboch rukách na diaľku otáča kamerami robota, približuje podozrivé miesta a s kolegom konzultuje ďalší pohyb robota. Na monitore už jasne vidieť žltú bandasku oblepenú izolačnou páskou, z ktorej vedú drôty k mobilnému telefónu. V tomto prípade ide o diaľkovo odpaľovanú nástrahu. Robot sa pomaly otáča a vracia sa k vozidlu. Táto nálož sa dá zničiť najbezpečnejším spôsobom, a to tak, že robot zanesie nálož z plastickej trhaviny (najpoužívanejšia je známa C-4) priamo k výbušnému prostriedku, ktorú následne špecialista odpáli na diaľku. Nie je to však také jednoduché, ako sa na prvý pohľad zdá. Zničením jednej nástrahy sa môže aktivovať tzv. sekundárna nálož uložená na mieste, ktoré pyrotechnik zatiaľ považuje za bezpečné. Robot sa teda vracia späť, aby odhalil známky prítomnosti spojenia primárnej nálože so sekundárnou. Po chvíli už EOD-špecialisti rozoznali na monitore kus zaizolovaného drôtu trčiaceho zo zeme. Problém je v tom, že je na takom nedostupnom mieste, že robot k nemu nedosiahne ani maximálnym vysunutím ramena s kliešťami. Opäť sa vracia k vozidlu a veliteľ zásahu rozhodne, že systém musí zničiť jeden z našich špecialistov. Zadné dvere MRAP-u sa otvárajú a pyrotechnik rozbaľuje špeciálny EOD-oblek z kevlarových vláken do ktorého začína obliekať svojho kolegu. Jednotlivé časti upevňuje na telo suchými zipsami. Spodný diel, vrchný diel a napokon prilbu. „Skafander“ s hmotnosťou 47 kilogramov pripomína ten, ktorý používajú astronauti. Aj tento je vybavený ovládacím a komunikačným zariadením na rukáve ľavej ruky. Špecialista je pripravený ísť do nebezpečného priestoru. Akokoľvek je oblek odolný, nezaručuje stopercentné prežitie jeho nositeľa pri mohutnej explózii. Aj keď ho uchráni pred účinkom črepín, najväčšie nebezpečenstvo predstavuje tlaková vlna pri výbuchu. Najnebezpečnejšia časť zásahu prebieha s maximálnou opatrnosťou a sústredením. „Astronaut“ je už na mieste. Za sebou ťahá tenké pevné lanko. Cez hrubé sklo prilby pozerá na kus nenápadného drôtu. Kdesi pod ním je možno ukrytá nálož, ktorá môže v zlomku sekundy vziať život. Vojak v ťažkom skafandri sa k nemu zohýna a opatrne na drôt navlieka hrubú karabínu ukotvenú na tenkom lanku. Dúfa, že nálož niekto neodpáli na diaľku. Tlkot srdca prehlušuje aj ventiláciu zabudovanú v prilbe, po chrbte steká prúd horúceho potu. Pomaly sa otáča a opatrne sa popúšťajúc lanko snaží dostať za blízku železobetónovú bariéru. Ešte pár sekúnd a bude v bezpečí. Koniec lanka z vozidla potiahne kolega a tým sa nálož buď aktivuje, alebo odpojí od rozbušky. Vtom však zaznie zvukový signál signalizujúci výbuch. Americký inštruktor dáva pokyn, že nálož bola odpálená na diaľku a náš chlap v ťažkom obleku sa predstierajúc zranenie ukladá na zem. Všetci vedia, čo bude nasledovať. Zraneného a otraseného pyrotechnika treba čo najrýchlejšie dostať z priestoru do bezpečia za obrneným automobilom a privolať lekársku pomoc. Z MRAP-u uteká na pomoc ďalší z tímu, ktorý po príchode skladá zranenému z hlavy prilbu a zisťuje životné funkcie a stav zranení. Zranený komunikuje, a preto z neho opatrne odoberá vrchný diel skafandra a ťahá vojaka za popruhy po kamenistej zemi smerom k autu. Vojak so spodným dielom skafandra váži viac ako 100 kilogramov a preto jeho transport k obrnenému vozidlu nie je veru jednoduchý. Vďaka skvelej kondícii kolegu je však dopravený do bezpečia. Američan zastavuje simulovanú akciu a nasleduje tzv. debrífing – zhodnotenie všetkých činností pri zásahu. Američan ho hodnotí výborne aj napriek „zraneniu“, pretože, ako vysvetľuje, je to aj o šťastí a osude. Tentoraz bol incident simulovaný, ale už o pár dní budú naši špecialisti z druhej rotácie EOD-tímu hľadieť priamo do očí nebezpečenstvu, ktoré môže za nepriaznivých okolností skončiť aj tragédiou.

Naši chlapi sú však profesionáli a zhodnú sa v tom, že nebezpečenstvo jednoducho k ich práci patrí a adrenalín vyplavovaný počas akcií im za žiadnu cenu nemôže „zväzovať ruky.“ Nevyhnutný je podľa nich aj zmysel pre humor, ktorým ventilujú nahromadený stres. Príkladom tejto ich charakterovej črty je aj nápis na tričkách, ktoré nosia doma vo voľnom čase – „Ak ma vidíte utekať, snažte sa ma predbehnúť!“ Nedá mi, aby som si na vlastnej koži nevyskúšal EOD-oblek. Pohyb je v ňom naozaj obmedzený, ale za záchranu života ho ľahko vymeníte. Skúšam zdolať dvadsať schodov hore a dolu. Po piatich minútach si „brnenie“ vyzliekam úplne spotený. Klobúk dolu pred našimi špecialistami! Nasadzovať život pri ničení výbušných nástrah, ktoré môžu usmrtiť nevinných civilistov, domácich, či koaličných vojakov, je ich prácou, ktorá sa nedá ničím vyvážiť. Aj preto majú rešpekt u ostatných kolegov z iných vojenských odborností. Treba povedať, že zaslúžene! Lúčim sa s EOD-špecialistami tradičným: „Take care, guys!“, Chlapi ma však opravia: „U nás sa častejšie používa: „Be safe!“ Absolútne súhlasím a všetkých ešte raz pozdravím: „Buďte v bezpečí a veľa šťastia!“ Pri tejto nebezpečnej profesii je skutočne potrebnejšie, ako kdekoľvek inde.
{eval}

Zdroj: mosr.sk
Přílohy:
The administrator has disabled public write access.

AFGANISTÁN "VČERA"... 13. bře 2022 05:11 #14802

  • chmelik1
  • Avatar uživatele chmelik1
  • Online
AFGANSKÝ ZÁPISNÍK - časť 10. - Bezpečnosť základne je v rukách našej strážnej jednotky

Autor: mjr. Milan Vanga - zástupca veliteľa a hovorca slovenského kontingentu ISAF
Foto: autor
Dátum: 03.07.2011

Skontrolovať denne takmer tisícku ľudí a stovky automobilov v extrémnych bezpečnostných, klimatických a epidemiologických podmienkach dokáže iba perfektne zohratý tím vojakov, ktorí neváhajú nasadzovať svoje vlastné zdravie a bezpečnosť. Slovensko takých má, a preto sa môžu právom pýšiť, že vďaka nim môžu bezpečne pracovať všetci koaliční vojaci na najväčšej základni NATO v Kandaháre.

Dlhý chodník medzi dvojitým oplotením sa pomaly napĺňa ľuďmi. Starci, chlapi v stredných rokoch, ale aj malé deti pomaly postupujú k malej bielej unimobunke. Medzi oplotením nie je možné uniknúť prenikavým slnečným lúčom a tak sa na košeliach afganských obchodníkov vytvárajú tmavé vlhké škvrny. Predieram sa touto živou masou s fotoaparátom na krku a s pravou rukou na hrudi zdravím: „Salaami alleykum!“. Afganci uvoľňujú priechod a ja som rád, že prvá fáza dobrodružstva plného potu a zápachov končí mojím vstupom na „Person“, ako tu vojaci nazývajú miesto osobnej kontroly vstupujúcich na kandahársku základňu. Medzi ľuďmi tlačiacimi sa na turniket sú vodiči kamiónov a nákladných vozidiel, ale aj tí, ktorí autá zaparkovali pred základňou a vstupujú pešo. Všetci majú spoločný cieľ - čo najrýchlejšie absolvovať všetky bezpečnostné procedúry a dostať sa do vnútra základne. Predtým, ako vstúpili medzi oplotenia, odstavili svoje vozidlá na „padke“ – odstavnej ploche, kde naši vojaci detailne prekontrolujú všetky zákutia plne naložených automobilov. Je sobota ráno, a preto bránou ECP-5 prechádza oveľa viac osôb, ako v iné dni. Automobily vezú tovar na pravidelný sobotný bazár. Parkovisko sa teda napĺňa prvou asi päťdesiatkou vozidiel. Prítomnosť výbušnín na týchto vozidlách už vylúčil špeciálne cvičený pes vedený svojim psovodom zo súkromnej bezpečnostnej služby, preto si vojaci nasadzujú gumené rukavice snažia sa v autách nájsť ďalšie zakázané predmety. Hrozbou sú okrem výbušnín a zbraní aj komponenty, z ktorých by sa dalo vyrobiť nástražné zariadenie, ale napríklad aj pamäťové médiá. Žiadne drôty, monočlánky, ostré predmety, USB-kľúče a mobilné telefóny nie sú povolené. Každá naložená škatuľa musí byť otvorená a všetky duté priestory auta prezreté a prehmatané. Niektorí vodiči prichádzajú až z Pakistanu a vnútro kabín ich kamiónov prezrádza, že v nich strávili bez prestávky desiatky hodín. Jeden z vojakov nachádza a vyberá spod sedadla hrubý zväzok amerických jednodolároviek. Zo zväzku dnes bude jeden z obchodníkov vydávať drobné pri nákupoch záujemcom o suveníry z Afganistanu. Silno znečistené vozidlá nútia vojakov meniť desiatky párov ochranných rukavíc za jednu zmenu.

Medzitým už osoby prechádzajú po jednom cez turniket, ukazujú osobné doklady a povolenia na vstup. Jeden zo starších Afgancov vysvetľuje lámanou angličtinou nášmu strážnemu, že procedúry sú pomalé a čakajúci sú už vyčerpaní. Vojak prikývne a v jazyku pashtu mu odpovedá, nech čakajú a že o chvíľku už budú vnútri. Afganci po dvojiciach vstupujú do „bunky“ so skenerom, ktorý dokáže odhaliť ukryté zakázané veci pod odevom. Pre istotu však príslušníci strážnej jednotky prehmatajú rukami v ochranných rukaviciach všetky prepotené zvršky ako čiapky, šatky, vesty a košele. Nečistota sfarbuje ochranné rukavice dožlta. Kontrola osôb je kľúčová pre bezpečnosť všetkých, čo žijú na základni. Aj ten najnenápadnejší záhyb látky môže ukrývať napr. kus drôtu, monočlánok alebo malé pamäťové médium. Väčšinou však vojaci nachádzajú u vstupujúcich drogy. Populárny nashvar, ale aj hašiš a ďalšie omamné látky. Nájdené drogy skončia vo veľkej nádobe, ktorú po strážnej zmene prídu odobrať na to poverené osoby. Pokiaľ ide o množstvo látky, ktorú mal jej majiteľ pre vlastnú potrebu, vojaci ju zabavia a osoba pokračuje ďalej vo vstupnej procedúre. Po detailnej kontrole osoby vchádzajú pod dozorom našich vojakov do zberného priestoru, kde čakajú na svojich kontraktorov alebo osoby, ktoré sú poverené odviezť ich do vnútra základne. V tejto „čakárni“ nezriedka čakajú aj celé hodiny, preto je tu zriadený akýsi lokálny bufet, kde sa môžu občerstviť nápojmi a domácim jedlom, a miestnosť vybavená matracovými posteľami, kde si môžu obchodníci po dlhej ceste odpočinúť. Po príchode kontraktora, či sprievodcu nastupujú do pristaveného autobusu, ktorý ich odváža na bazár. Vodiči, ktorí prešli osobnou kontrolou, si preberú skontrolované kamióny, prechádzajú cez skener vozidiel, odstavujú ich na určené parkovisko a vracajú sa do „čakárne“ medzi ostatných, aby počkali na príchod svojich kontraktorov. Skener vozidiel tiež obsluhujú naši vojaci, ktorí na monitoroch podľa farby rozoznajú, či je v automobile ukryté ešte niečo ďalšie.

Medzi obchodníkmi pobehujú chlapci vo veku od 8 do 12 rokov. S predávaním začínajú v ranom veku a anglické frázy používajú s patričným sebavedomím. Kým ich otcovia pripravia na pulty bazáru tovar, deti sa môžu zahrať v Bazaar School, ktorú postavili naši zruční ženisti pred takmer dvoma rokmi. Okrem základných fráz v angličtine sú v škole aj drevené stavebnice a spoločenské hry. Tesne pred jedenástou však utekajú na svoje miesta na tržnici a bazár môže začať.

Strážna jednotka na vchode ECP-5 má však nepretržitú prevádzku a vo väčšom, či menšom množstve tadiaľto vchádzajú osoby celý deň. Vstup vozidiel do priestorov kontroly vojaci istia ako zo strážnych veží, tak aj pri rampách. Z dôvodu bezpečnosti potrebné doklady kontrolujú z diaľky ďalekohľadom, až potom osobne. Celý deň na horúcom slnku ozbrojení, oblečení v ťažkej nepriestrelnej veste a prilbe. Tvár si pred prachom a pieskom chránia šatkou vyhrnutou až po ochranné okuliare. Pozdĺž plota medzi jednotlivými vežami patrolujú na vozidlách Humwee tiež slovenskí vojaci. Všímajú si aj situáciu za plotom a všetky podozrivé aktivity a činnosti okamžite hlásia nadriadenému. Pri kontakte s lokálnym obyvateľstvom musia byť zdržanliví, rešpektovať kultúrne i náboženské rozdiely, tolerovať nedostatočnú hygienu. Musia byť však ostražití a v prípade potreby rozhodní okamžite zasiahnuť. Zodpovednosť je obrovská a pomyselná latka úrovne spoľahlivosti vysoká. Veliteľ základne a jeho zástupca pre Force Protection (ochranu živej sily) často vyzdvihujú práve Slovákov, ktorí si svoje úlohy na bráne ECP-5 plnia s ukážkovou zodpovednosťou. Bezpečnosť koaličných vojsk vnútri základne závisí hlavne od našich vojakov, ktorí eliminujú hrozby už na hranici základne. Pred Slovákmi plnili úlohu ochrany na vstupe do základne vojaci iných národností, novú – vyššiu- úroveň však vniesli do tejto zodpovednej práce práve vojaci slovenských ozbrojených síl. Často sú spomínaní ako synonymum spoľahlivosti, precíznosti a odolnosti, čo mňa osobne, ako zástupcu veliteľa kontingentu, napĺňa hrdosťou. Som presvedčený, že podporu obyvateľov našej krajiny, ktorí vďaka nášmu pôsobeniu v Afganistane môžu pokojne spávať, si právom zaslúžia!

{eval}

Zdroj: mosr.sk
Přílohy:
The administrator has disabled public write access.

AFGANISTÁN "VČERA"... 06. bře 2022 06:55 #14775

  • chmelik1
  • Avatar uživatele chmelik1
  • Online
AFGANSKÝ ZÁPISNÍK - časť 9. - Hlavná úloha: zlepšovať životné podmienky

Autor: mjr. Milan Vanga - zástupca veliteľa a hovorca slovenského kontingentu ISAF
Foto: autor
Dátum: 27.06.2011


Americký kolega z PRT pred výjazdom do jednej z obcí
Stratégiou provinčných rekonštrukčných tímov už nie je dotovať celé projekty. Je to pomoc a poradenstvo afganskému obyvateľstvu pri riešení vlastných projektov financovaných afganskou vládou. Slováci sú tiež súčasťou tohto príspevku, ktorý pomáha zlepšovať životné podmienky Afgancov.

Po návšteve ANA Campu sa vraciame s veliteľom OMLT do Camp Holland za našimi ostatnými chlapmi zo strážnej jednotky a provinčného rekonštrukčného tímu. Všetci bývajú pohromade na jednom mieste, po dvaja až štyria v jednom ubytovacom korimeku. Chlapi nás už vítajú, ponúkajú vodu a ja sa ich pýtam, aký je to pocit mať pred sebou už iba dvojciferné číslo počtu dní do návratu domov. Odpovedajú mi, že to číslo začína stále deviatkou, takže návrat je ešte v nedohľadne. Zložím zo seba nepriestrelnú vestu, vyzliekam blúzu a spod nej aj úplne prepotené tričko. Vešiam ho cez drevený vešiak, ktorý upevňujem na trám nad našimi hlavami. „O desať minút ho máte suché,“ povie jeden z vojakov a pripaľuje si cigaretu. Vyťahujem si čisté tričko z ruksaku a prisadnem si k vojakom, ktorí sú po službe a rozprávame sa o Afganistane, o tunajších ľuďoch a kultúrnych rozdieloch.

Veliteľ OMLT ma pozýva na obed a tak sa na chvíľu rozlúčim s našimi strážákmi a prechádzame k jedálni. Povinná hygiena rúk a berieme si papierové taniere na plastových táckach. O chvíľu si už pochutnávame na jahňacine a miešanom šaláte zo zeleninového baru. Popoludní mám naplánované stretnutie s našimi príslušníkmi PRT – provinčného rekonštrukčného tímu. Keď som naposledy navštívil Tarin Kowt v roku 2009, príslušníkom PRT bol vtedy súčasný veliteľ OMLT, ktorý sa sem opäť vrátil naberať nové skúsenosti. Základňu v Tarin Kowt teda dôverne pozná. Po výdatnom obede si vychutnávame kávu, keď prichádza usmievavý slovenský kapitán, pôsobiaci v PRT v oblasti CIMIC (Civil – Military Cooperation). Zvítame sa srdečne, pretože začiatok nášho priateľstva sa datuje od roku 1993, keď sme spoločne študovali vo Vojenskej akadémii v Liptovskom Mikuláši. Oboznamuje ma teda s programom na popoludnie. Pripravil ho excelentne.

Opúšťame veliteľa OMLT, ktorý má tiež svoje povinnosti, a terénnym autom sa presúvame do Trade Training School uprostred základne. Škola je projektom provinčného rekonštrukčného tímu pod austrálskym vedením. Pred vchodom do budovy ma prekvapuje prítomnosť kŕdľa afganských detí, ktoré sa usmievajú a popíjajú vodu z plastových fliaš. Náš kapitán mi vysvetľuje, že sa tu na základni učia stolárskemu remeslu. Nejako mi to nejde dohromady – stolárčina na vojenskej základni. Do obrazu ma uvedie austrálsky kolega môjho priateľa, ktorý ma vovedie do vnútra budovy. Vnútri je detí ešte viac. Ich vek odhadujem na 12 až 15 rokov. Ide o chlapcov, ktorí využili ponuku PRT naučiť sa nejakým zručnostiam. V budúcnosti to možno bude ich zdrojom obživy. Na stolárskom „pongu“ práve jeden z chlapcov hobľuje dosku. Ďalší obďaleč vŕta diery do akejsi debničky. Starší Afganec vysvetľuje bezpečnosť pri práci s rotačnou pílkou. Deti sú na celom svete veľmi podobné. Radujú sa z maličkostí a opätujú úsmev. Keď vyťahujem fotoaparát, zbystria trochu a vzápätí hanblivo klopia zrak. Keď ukazujem displej zrkadlovky jednému z nich usmeje sa a pribiehajú ostatní chlapci, ktorí si z neho v jazyku „pashtu“ uťahujú. Fotím aj ostatných, ktorí sa tiež chcú vidieť, ako na fotkách vyzerajú. Americký dôstojník vysvetľuje, prečo im, ako PRT, záleží hlavne na výchove a vzdelávaní detí. „Deti majú teraz na výber – buď trieť biedu, alebo dostať šancu vyučiť sa remeslu,“ dodáva. Okrem stolárskej dielne ma zaujala aj nástrojovňa, kde vidím všetky možné druhy nástrojov na opracovanie dreva, plastu, či kovu. Opúšťame budovu, vedľa ktorej je niečo ako veľké pieskovisko. Namiesto piesku je však v ohradení sypká mokrá hlina. V regáloch stojacich pri „pieskovisku“ sú podľa tvaru poukladané plastové rúry, potrubné kĺby, kolená a spojky. Projekt výučby remeslám sa totiž zameriava aj na stavbu vodovodu, zavlažovacích systémov, či kanalizácie. Žiaci sa učia spájať jednotlivé diely potrubia, ktoré potom ukladajú do rigolov vlastnoručne vykopaných do sypkej mokrej zeminy. Vodovod, či kanalizácia, nie je v mnohých dedinách a osadách v Afganistane ešte stále samozrejmosťou. Ďalšia praktická ukážka realizácie filozofie PRT – pomáhať a radiť domácemu obyvateľstvu pri realizácii vlastných projektov.

Kým však dôjde k realizácii samotného projektu, predchádza jej niekoľko etáp činnosti príslušníkov PRT. Tou prvou je zistiť potreby obyvateľstva v obciach a osadách. Centrálna vláda rozdeľuje rozpočet na provincie a tie ďalej na dištrikty. Úlohou PRT je pomôcť pripraviť projekty a poradiť, ako efektívne použiť financie na ich realizáciu. Stratégiou provinčných rekonštrukčných tímov už nie je dotovať celé projekty, ako to bolo kedysi. Je to pomoc a poradenstvo afganskému obyvateľstvu pri riešení vlastných projektov financovaných afganskou vládou.

Stretnutia so starostami obcí sú dopredu dohodnuté telefonicky a ich miesta dohodnú príslušníci PRT buď priamo na základni v PRT House, alebo pripravia výjazd do obce. Podľa môjho slovenského kolegu, ísť na osobné stretnutie do obce nie je vôbec jednoduché. Niektoré sú od základne vzdialené aj niekoľko desiatok kilometrov. Všade naokolo hrozia útoky povstalcov, aj preto je výjazdový tím chránený ďalšími vojakmi, ktorí ich pohyb monitorujú z diaľky aj zblízka. V prípade problémov sú pripravení okamžite zasiahnuť. Stretnutia sa konajú za pomoci tlmočníkov, ktorí musia byť dopredu dobre pripravení na oblasť, ktorej sa projekt bude týkať. Získané informácie zo stretnutia musia PRT-čkari spracovať a rozhodnúť, o akú formu pomoci pôjde. Vízia do ďalšieho obdobia je, že Afganci si dokážu pripraviť a realizovať vlastné projekty svojimi silami a rovnako sami si ich budú aj financovať.

Počas návštevy PRT mi nedá, aby som nenavštívil hlavného šéfa tímu, sympatického Austrálčana. Na otázku ako je spokojný s našimi dvoma chlapmi, ktorých má v tíme, odpovedá, že sú veľkým prínosom práve kvôli ich výnimočným schopnostiam. V tíme podľa neho majú nezastupiteľné miesto a prízvukoval, že Slovensko môže byť na nich hrdé. Podobne sa na adresu našich PRT-čkarov vyjadril aj najvyšší vojenský veliteľ amerického PRT. Je potešený mojou návštevou a na slovenských chlapcov rovnako nedá dopustiť. Lúčim sa teda s chlapmi z PRT s prísľubom, že ich ešte prídem v priebehu polroka určite navštíviť.

Odchádzam s dobrým pocitom zástupcu veliteľa kontingentu, ktorého chlapov pochválili ich priami nadriadení. Navyše Slovensko má oproti ostatným zúčastneným krajinám v PRT skutočne symbolický príspevok, a napriek tomu si obaja šéfovia – civilný aj vojenský – pamätali ich krstné mená z takmer stočlenného tímu. Sme malá krajina rozlohou, ale veľká šikovnosťou našich ľudí, čo sa potvrdilo aj pri takej významnej veci, akou je zlepšovanie životných podmienok afganského obyvateľstva. Provinčný rekonštrukčný tím v provincii Uruzgan má pred sebou ešte dlhú cestu, kým bude domáce obyvateľstvo úplne samostatné v realizácii veľkých projektov. Pri srdci hreje dobrý pocit, že k tomto významnému procesu výdatnou mierou prispievajú aj slovenskí vojaci.



{eval}
Přílohy:
The administrator has disabled public write access.

AFGANISTÁN "VČERA"... 27. úno 2022 05:58 #14756

  • chmelik1
  • Avatar uživatele chmelik1
  • Online
AFGANSKÝ ZÁPISNÍKk - časť 8. - Slovenskí mentori v Tarin Kowt si získali rešpekt Afgancov srdcom

Autor: mjr. Milan Vanga - zástupca veliteľa a hovorca slovenského kontingentu ISAF
Foto: autor
Dátum: 24.06.2011

Afganskí vojaci sa učia jazdiť v náročnom teréne
„O päť pätnásť sa stretneme pri bráne kempu,“ povedal mi „dopravák“ deň pred odletom na kontrolu do Tarin Kowt. Dva týždne plánovaná služobná cesta z Kandaháru do ďalšej destinácie, kde naši vojaci plnia úlohy, sa uskutočňuje v treťom týždni nasadenia našej 16. rotácie. Na letisku Kandahar Airfield prebehne bežná kontrola scanerom, ktorý vylúči prítomnosť ostrých predmetov na palube. Žiadne nože s čepeľou nad tri palce, dlhšie nožnice, ani nič podobné nie je na palube povolené prenášať. Preto vreckový Leatherman a útočný nôž odkladám do plecniaka, ktorý putuje do nákladného priestoru. Samopal so štyrmi plnými zásobníkmi, ako aj pištoľ s nábojmi v dvoch zásobníkoch, si však po prescanovaní opäť pripínam opasok a nepriestrelnú vestu. Tie sú na palube povolené, lebo sa dajú bezpečne zaistiť proti výstrelu. Aj takto vyzerá bezpečnosť leteckej prepravy vo vojnovej zóne. S kevlarovou prilbou na hlave prechádzame odletovou halou. S našim vojenským psychológom, ktorý je zároveň personalistom, a desiatimi austrálskymi vojakmi a vojačkami vracajúcimi sa z krátkeho pobytu v „KAF“ späť do „TK“, vstupujeme na palubu. Let na základňu v Tarin Kowt trvá sotva pol hodiny. Asi štyridsaťmiestne lietadlo sa bezpečne dotklo pristávacej dráhy a cez okno vidíme slovenskú vlajočku trepotať sa na anténe terénneho auta. Veliteľ strážnej jednotky TK Michal Mores nás víta v provincii Uruzgan a autom sa presúvame do ubytovacích priestorov našich vojakov v Camp Holland.

Základňa v Tarin Kowt sa od mojej ostatnej návštevy v roku 2009 rozrástla. Niekoľko menších základní sa postupným rozširovaním spojilo do jednej Mnohonárodnej základne. Výstavba nových budov, ktoré už o pár týždňov poskytnú pohodlnejšie ubytovanie pre koaličných vojakov, je v plnom prúde. Za dva roky pribudla na letisku ďalšia pristávacia dráha a niektoré sektory pozostávajúce z prepravných a iných kontajnerov zaplnili kedysi prázdny priestor na okrajoch pôvodných základní.

Dvojdňový pobyt som si naplánoval tak, aby som navštívil všetky naše jednotky operujúce na základni, preto podľa dohody hneď nastupujem do auta k Milošovi Matyasovi, bradatému podplukovníkovi, ktorý je veliteľom slovensko-amerického Operačného výcvikového a styčného tímu. Odváža ma do kempu Afganskej národnej armády (ANA Camp). Práve jej príslušníkov cvičia naši skúsení inštruktori. Cestou mi vysvetľuje, že v afganskom ponímaní muž bez brady nie je dospelým chlapom, preto väčšina našich inštruktorov, s cieľom získať si väčší rešpekt, odložilo holenie až na december. Prechádzame spolu pomedzi murované domčeky, ktoré jedni slúžia ako učebne, ďalšie ako kancelárie. Pred domčekmi vyšších veliteľov sú vysadené zelené stromy a z predzáhradiek sa v teplom vetre nahýnajú slnečnice. S Milošom obaja prikladáme pravicu na hruď a zdravíme oproti nám idúceho afganského plukovníka: „Salaam alleykum.“ Je to prirodzené, rovnako ako základné frázy v jazyku paštu, ktorý sa naši inštruktori učili v príprave do operácie. Po prvotnej obhliadke ANA Camp-u jeden zo slovenských inštruktorov upozorňuje, že je čas ísť sa pozrieť na výcvik vodičov, ktorý majú v pláne práve na dnes.

Opúšťame teda ANA Camp, vychádzame hlavnou bránou základne a o pár minút už vidieť kúdoly zvíreného prachu od terénnych Fordov. Približujeme sa k Afgancom, ktorí sa ukrývajú v tieni akejsi drevenej búdy pred slnkom popíjajúc vodu a čakajúc každý na svoju jazdu. Vidím vojakov vo veku od 18 do 40 rokov. Tlmočník mi na otázku, či nebude problém urobiť pár záberov Afgancov, s úsmevom odpovedá, že práve naopak. Vyberám teda fotoaparát a začínam fotografovať. Ako náhle mám v hľadáčiku opálenú tvár Afganca a stlačím spúšť, zhŕknu sa okolo mňa zo desiati z nich a po paštúnsky sa mi snažia vysvetliť, že aj oni sa chcú vyfotiť. Najprv samostatne, potom po dvojiciach, trojiciach, s inštruktorom, so mnou. Jediné, čo im rozumiem, je „šéfe, šéfe“. To už „pochytili“ od svojich inštruktorov, rovnako ako slovo „dobré“, ktoré opakujú zakaždým, keď sa vidia na malom displeji môjho Canonu. Po chvíli volajú tlmočníka, ktorý je členom tímu, aby mi do angličtiny preložil, že chcú fotky potom vytlačiť a nechať v ich kasárňach. Tešia sa ako malé deti, keď súhlasím a sľúbim im ich prostredníctvom inštruktorov doručiť. V teréniaku sa zatiaľ vojaci striedajú jeden po druhom a s inštruktorom na sedadle spolujazdca krúžia okolo cvičiska. Radenie rýchlostí, brzdenie, cúvanie zvládajú budúci afganskí vojaci pomalými krokmi. Drvivá väčšina z nich je negramotná a v aute predtým nikdy nesedeli. Pomaly sa snažia učiť aj základy logistiky, taktiky, narábanie so zbraňou, organizovanie konvojov a zásady činnosti počas presunu nebezpečným terénom. Slováci mentorujú Afgancov na všetkých úrovniach veliteľskej štruktúry brigády od jej veliteľstva, štábu cez prápory, roty, čaty, až po jednotlivcov.

Slovenskí inštruktori sú trpezliví a vedú svojich žiakov k tomu, aby boli samostatní, schopní plánovať jednoduché činnosti a dodržiavať základnú disciplínu. Z najschopnejších vojakov sa stávajú inštruktori, na ktorých slovenskí mentori už iba dohliadajú. Príslušníci Afganskej národnej armády budú v budúcnosti chrániť svoju krajinu a preto musia byť na túto zodpovednú úlohu dobre pripravení. Aj vďaka slovenskému Operačnému výcvikovému a styčnému tímu, v ktorého zostave sú aj piati americkí inštruktori, je progres vycvičenosti Afgancov viditeľný. Trpezlivosť, rešpektovanie tunajších zvyklostí a schopnosť hľadať spôsoby ako vštepiť základné vojenské pravidlá a disciplínu sú užitočnou výbavou Slovákov, ktorí svojím prístupom získavajú u svojich žiakov stále väčší rešpekt.

Po návrate do ANA Camp-u sme pozvaní na čaj do kancelárie, podľa Miloša, jedného z najšikovnejších afganských inštruktorov. Rozprávame sa po anglicky a popíjame horúci čaj sediac v tureckom sede na matracoch na zemi. „Všetko je o prístupe k ľuďom,“ vysvetľuje veliteľ OMLT Miloš Matyas. Nie každému národu, čo tu cvičil domácich vojakov, sa podľa Miloša podarilo dosiahnuť takú mieru dôvery, aby si ich žiaci uctili šálkou čaju vo svojich príbytkoch. A práve svojím dobrým srdcom sú Slováci známi v celom Tarin Kowt. Hrdí na Slovensko, ktoré ich vyslalo do nebezpečnej operácie, schopní spolupracovať s koaličnými partnermi na tej najvyššej úrovni a získať si sympatie domácich, ktorí majú v sebe nedôveru vštepenú desaťročiami vojnových konfliktov. Takí sú slovenskí mentori a inštruktori na základni v Tarin Kowt.

{eval}

Zdroj: mosr.sk
Přílohy:
The administrator has disabled public write access.

AFGANISTÁN "VČERA"... 13. úno 2022 07:09 #14695

  • chmelik1
  • Avatar uživatele chmelik1
  • Online
AFGANSKÝ ZÁPISNÍK - časť 6. - Zručnosť našich ženistov šetrí peniaze NATO

Autor: mjr. Milan Vanga - zástupca veliteľa a hovorca slovenského kontingentu ISAF
Foto: autor
Dátum: 13.06.2011

Hummer zaisťuje družstvu balistickú ochranu
Som v Afganistane už takmer dva týždne, ale zdá sa mi, akoby už prešiel minimálne mesiac. Aklimatizačná doba prešla veľmi rýchlo a každému sú už jasné jeho úlohy. Chlapi zo strážnej jednotky bravúrne vykonávajú kontroly, nachádzajú u osôb predmety, ktoré sú pri vstupe na základňu zakázané prenášať. Ide hlavne o návykové látky rôznych druhov, či ostré predmety, monočlánky, kovové drôty, alebo mobilné telefóny a ďalšie veci. Všetky takéto predmety predstavujú hrozbu útoku na koaličné sily rozmiestnené na kandahárskom letisku. V prípade, že by sa vyskytol incident vnútri základne za pomoci spomínaných predmetov, tieň podozrenia by ľahko mohol padnúť na strážnych z vchodu ECP-5 z dôvodu ich nedôslednej kontroly. Za celú dobu, odkedy príslušníci slovenských ozbrojených síl plnia túto náročnú a zodpovednú úlohu, však neprekĺzlo cez kontrolu našimi strážnymi nič, čo by ohrozilo bezpečnosť vojakov na základni. Práve naopak, vchod ECP-5 sa stal nedobytnou pevnosťou s najprísnejšou kontrolou, čo ocenili všetci doterajší velitelia základne, ktorí tu mali možnosť veliť za „éry Slovákov.“ Rovnako vysoký kredit si získali aj príslušníci našej multifunkčnej ženijnej roty (mfžr), ktorá má skutočne široké portfólio zručností, nápadov a hlavne kvalitne vykonaných prác. Na prvé tri projekty som sa bol v rámci kontroly pozrieť osobne v sprievode veliteľa mfžr. Už od prvých dní našej 16. rotácie sa naši ženisti zapojili do projektov, ktoré sú kľúčové pre budovanie vyššej úrovne bezpečnosti na kandahárskej základni.

Jednou z prvých úloh, ktoré júnoví ženisti dostali od veliteľa základne, bolo vybudovať bránu na vjazd cisternových automobilov, ktorá by eliminovala riziko ohrozenia základne vysoko horľavým alebo výbušným materiálom vezeným na automobiloch. Miesto bolo na samom okraji základne, kde bolo treba ženistom zaistiť aj patričnú bezpečnosť. O tú sa postarali príslušníci ochrany z tej istej roty, ktorí sa s obrneným Hummerom postavili do cesty možného príjazdu vozidiel. Oblečení v balistických vestách s prilbami a v plnej zbroji sa rozostavili pred obrneným automobilom a pozorne sledujú prístupovú cestu, aby ich kolegovia neboli pri práci ohrozovaní. Okrem bariér, ktoré dokážu zastaviť kamión s hmotnosťou nad 10 ton, sa ženisti postarali aj o inštaláciu obrneného strážneho stanovišťa. To sa skladalo z niekoľkých dielov privezených v štyroch paletách. Napriek tomu, že nikdy predtým nič podobné nestavali, úlohy sa zhostili so svojou povestnou profesionalitou, nad ktorou uznanlivo kývali hlavami aj samotní dodávatelia technológie. Zlepšenia, zvyšovanie efektivity a zároveň šetrenie nákladov na výstavbu sú už tradičnou značkou našich ženijných špecialistov. Vyčlenené náklady na projekty sú schopní znížiť až na 30 percent, začo si chlapi v minulej rotácii vyslúžili uznanie z najvyššieho velenia základne. Aj ďalší projekt presťahovania strážnej veže zvládajú zruční Slováci na jednotku. Aj keď bola veža počas presunu značne poškodená, na novom mieste sa pod ich rukami mení na pozorovacie stanovište, ktoré bude zabezpečovať vhodné podmienky na pozorovanie okolia a balistickú ochranu strážnych.

Na základni KAF Kandahár je čulý ruch, denne vchádzajú a vychádzajú stovky a stovky vozidiel, ktoré vezú zásoby a rôzny tovar. Celá základňa je vlastne plná prepravných kontajnerov, ktorých stále pribúda. Aby boli kontajnery uložené presne tam, kam patria a aby odstavené kamióny neprekážali bežnej prevádzke letiska, bolo potrebné vybudovať tzv. „snow fences“ – ploty ktoré oddeľujú plochy na parkovanie vozidiel a dočasné uskladňovanie kontajnerov od plôch, ktoré musia kvôli bezpečnosti letov zostať voľné. Pod horúcim slnkom veliteľ povoľuje vojakom pracovať v tričkách s krátkym rukávom a tí zručne vymeriavajú umiestnenie oporných tyčí, vbijú ich do zeme v bezchybnom zákryte a naťahujú na ne drôty. Na konštrukciu na záver upevňujú oranžovú plastovú krytinu, ktorá bude vlastne zvodidlom pre kamióny. Už z diaľky možno pozorovať skupinku našich vojakov, ktorí pri zaparkovanom obrnenom TATRAPAN-e so slovenským znakom na dverách, menia vzhľad terénu a vnášajú poriadok tam, kde ešte nedávno vládol mierny chaos. Zdanlivo jednoduchý plot je jednou projektových priorít veliteľa základne. Pre bezpečnosť letovej prevádzky sú navádzacie ploty nesmierne dôležité, preto úlohu prevzali Slováci, ktorí ju jediní dokážu splniť rýchlo, bezchybne a úsporne.

V najbližších dňoch budú všetky tri projekty dokončené, ale chlapi sa už pomaly pripravujú na ďalších päť. Niektoré z nich budú aj mimo základne, to znamená, že stráženie opäť budú zabezpečovať vojaci z mfžr. Po týchto projektoch prídu ďalšie a po nich zasa ďalšie. O prácu sa naši chlapi naozaj nemusia obávať. Kvalita sa predáva sama, a preto slovenskí ženisti môžu v blízkej budúcnosti môžu očakávať ďalšie odborné úlohy. Znížené náklady pri dodržaní vysokej kvality nedokáže garantovať hocikto. Naši ženisti však áno. Preto sú vo svojej odbornosti v Kandaháre jednotkou.

{eval}

zdroj:mosr.sk
Přílohy:
The administrator has disabled public write access.
  • Strana:
  • 1
  • 2
Vygenerováno za 0.389 sekund